Tajomná - Adda a Falka

17. KAPITOLA

„Všetky zápasy v živote nás majú niečo naučiť. Dokonca aj tie, ktoré prehráme."

Zem Falky,
Caibere,
začiatok zimy, 6511

Bol už začiatok zimy, no tu sa zimy nedostala. Nemala šancu. Bolo tu síce chladnu, ale po snehu žiadne stopy. Tu bývalo teplo aj v zime. More bolo pokojnejšie ako naposledy, keď tu boli. Slnko síce nesvietilo a namiesto neho boli na oblohe mraky. Vyzeralo to akoby malo každú chvíľu pršať, no nepršalo. Bolo len ráno. „Sme tu," povedal Faileon, keď zastavili pred obrovskou skalou. „A kde je vchod?" povedal výsmešne Tourion. Faileon sa naňho ani nepozrel. Tourion bol nepríjemný odvtedy ako Andora umrela. Snažil sa nájsť si za ňu náhradu, no za každým to nekončilo dobre. Preto začal aj piť. Takže väčšinu času prežil v krčme. „Nél?" povedal Faileon a odignoroval Tourionovu otázku. Nél podišiel k nemu. „Zvládnem to," povedal a Faileon odstúpil. Nél opatrne položil svoju dlaň na skalu a ani sa nepohol. Všetci čakali, čo sa bude diať. Čas rýchlo plynul, no zatiaľ sa nič neudialo. Nél sa zo svojho miesta ani nepohol a Faileon sa začal obávať. Vtedy tú bránu otvorila Andora. Ona bola mocnejšia ako Nél. Vietor začal fúkať čoraz silnejšie. Faileon vedel, že to nie je kvôli tomu, že je zima. Za toto mohla mágia. Vtom to všetko prestalo. „Hotovo," povedal Nél a otočil sa k ním. Jeho oči boli čierne, čo okrem Faileon, prekvapilo ostatných. Nél sa otočil a prešiel cez dvere dnu do jaskyne. Faileon ho nasledoval. Ostatní váhali, ale nakoniec išli za nimi. Faileon kráčal tmavou jaskyňou, no jeho zrak mu dovoľoval všetko vidieť. Pred päťdesiatimi rokmi mu tu Andora povedala, že táto jaskyňa sa podobá na tú, v ktorej vyrastala. Do hlavy sa mu začali tlačiť spomienky. Spomienky na ňu. Videl všetko, akoby to niekto od neho chcel. Akoby tu prebýval Andorin duch a on sa s ním cez toto spájal. Spomienok však bolo priveľa a cítil akoby mu šla vybuchnúť hlava. Obzrel sa. Tourion sa držal za hlavu a vyzeral akoby chcel kričať, no nedalo sa mu. Nolme a Alyatur sa len držali za čelo. Narmora sa po chvíli k nim pridala. Faileon tomu nerozumel. „To tie spomienky," povedal Nél, ktorý stál za ním. Faileon sa na neho pozrel. „Tourion s Andorou zažil najviac, preto ho to bolí viac ako ostatných. On k nej niečo cítil, viac ako len priateľstvo. Jeho nesplnený osud mal byť, že si vezme Andoru a budú spolu žiť navždy, no Andora zomrela a tým sú jeho city k nej väčšie. Už to nie je ten pokojný elf, ktorým kedysi býval. Teraz všetky emócie prežíva intenzívnejšie," vysvetlil Nél. Faileon neváhal a pribehol k Tourionovi. Ten spadol na zem. Faileon sa k nemu sklonil. Tourion sa držal za hlavu. Faileon videl v jeho tvári bolesť. Nevedel však ako mu má pomôcť. „Sú to len spomienky," začal Faileon. „Neublížia ti. Možno rania tvoje city a cítiš sa slabý, ale prekonaj to. prekonaj to kvôli tej osobe. Kvôli Andore. Ona by nikdy nechcela, aby si trpel. Milovala ťa..." „Ako to môžeš vedieť? Opustila ma!" povedal Tourion zlomeným hlasom. Jeho bolesť neustupovala. „Ona ťa zachránila. Zachránila nás všetkých tým, že odišla. Andora by nás nikdy neopustila. Dala nás dokopy a spravila z nás silnejších ľudí ako sme boli. Vďaka nej sme tu. Bola tu vždy pre nás až do poslednej chvíle. Teraz je rad na nás," povedal Faileon. Tourion plakal. Mlčal a len plakal. Vtom sa Tourion na Faileona pozrel. Jeho oči boli červené, no jeho pohľad bol statočný. „Máš pravdu. Ona nás milovala," povedal nakoniec. Faileon sa postavil a podal Tourionovi ruku. Tourion sa s jeho pomocou tiež postavil. „Musíme ísť," povedal Nél a všetci za ním kráčali cez jaskyňu. Nél vedel kde ide, pretože jeho spomienky sa vrátili. Faileon kráčal ako posledný s Faileonom. „Už dlho si ma neposlúchol, odmietal si robiť to čo ja. Prečo teraz?" prerušil nekonečné ticho Faileon. „Andora odišla s tebou. Mal som tam byť namiesto teba ja," povedal Tourion a pozrel sa na neho. „Andora ťa mala moc rada, preto nechcela, aby si tam umrel ty. Pretože ty by si jej zabránil v správnej veci," odpovedal mu Faileon. „Faileon, viac ako smrť Andory ma trápi niečo iné," začal Tourion. Faileon mu nerozumel. Andora zomrela, ale Touriona to nezaujímalo, trápilo ho niečo iné. To nedávalo zmysel. „Vyznelo to divne, ale je to pravda," pokračoval Tourion, keď si všimol ako sa Faileon tváril. Zastal. To isté urobil aj Faileon. „Si môj najlepší priateľ, Faileon. Ty si zaslúžiš vedieť pravdu, pretože ako posledný si videl Andoru a ona s tebou nemala taký problém ako s nami," Tourion sa odmlčal. Nevyzeral, že by chcel o tom hovoriť. „Ja... ja som sa s Andorou pohádal predtým ako nás opustila. Nerozlúčili sme sa v najlepšom a to ma mrzí. Preto robím to čo robím," povedal Tourion a do očí sa mu znova tlačili slzy. Faileon položil svoju ruku na Tourionove rameno. „To bude dobré," povedal a objal ho. „Tak tu ste," povedala Nolme, ktorá k nim pribehla. „Musíme pokračovať," dodala ešte a pokračovala v ceste. Tourion s Faileonom ju nasledovali. „Vidíš to čo ja?" povedal zmätene Tourion, keď sa dostali na miesto, kde ich ostatní čakali. Faileon sa pozrel pred seba. Nemohol uveriť vlastným očiam. Na tomto mieste jaskyňa končila a oni sa nachádzali akoby v zámku. Steny zo sivých skál sa zmenili na biele. Podlaha bola akoby z diamantov. Po bokoch boli obrazy s maľbami, ktoré nemali význam. Plátna boli len tak namaľované a nikto nerozumel tomuto umeniu. „Kde to sme?" opýtala sa Narmora ohromene. „Sme tu," povedal Nél. Takto si to tu Faileon nepamätal. Neváhal ani chvíľu a dobehol Néla. „Toto tu pred tým, ale nebolo," povedal Faileon. Chcel vedieť vysvetlenie odkiaľ sa to tu vzalo a odkiaľ to tu pozná Nél. Nél sa pousmial. „Bolo to tu. Len ty si to videl inak," povedal Nél a pokračoval v ceste po bielej chodbe. Faileon to pochopil. Mohla za to mágia. Spoločne napredovali po bielej chodbe. Faileon si chvíľu všímal obrazy na stenách, ale všetky mu prišli rovnaké a tak to nakoniec vzdal. Zrazu zastali. Faileon sa pozrel dopredu a všimol si pred sebou veľké dvere. Dvere sa vtom otvorili a v nich niekto stál. Nél sa pohol smerom k osobe a poklonil sa. Nik z nich nechápal tomu prečo to urobil. Faileon sa pozrel na osobu, ktorá tam stála. Bola to žena. Žena mala tmavé dlhé vlasy, bola vysoká a štíhla. Bola oblečená v šatách, ktoré mali čiernu farbu. Nepoznal ju. „Kto to je?" opýtal sa Tourion potichu Faileona. Faileon pokrčil plecami. Žena sa s Nélom o niečom bavila, no Faileon im nič nerozumel. Vtom žena vošla do miestnosti za dverami a Nél sa otočil k nim. „Môžeme ísť dnu," povedal a nasledoval neznámu ženu. Ostatní chvíľu váhali, no potom ho nasledovali. Spoločne sa dostali do tmavej miestnosti. Všade okolo nich sa nachádzali skaly. V strede tejto miestnosti stála žena, presnejšie tá žena, ktorá sa pred chvíľou rozprávala s Nélom. „Vítajte," povedala žena. Všetci zmätene ostali stáť. „Čo vás sem privádza?" opýtala sa žena. „Hľadáme kamarátku," povedal Alyatur neisto. Žena sa na nich spýtavo pozrela. „Prečo si myslíte, že viem kde je vaša kamarátka?" opýtala sa znova. „Pretože si ju zabila," povedal zamračene Tourion. Žena sa naňho prekvapene pozrela. „Myslíte Andoru?" Všetci prikývli. „Tú som ja nezabila," odvetila nakoniec. „Tak kto potom?" opýtal sa Alyatur.