Tajomná - Adda a Falka

24. KAPITOLA

„A vždy keď som pokúšaný sa vzdať, vidím kúsok dobroty, ktorá mi dovoľuje veriť."

Zem Falky,
Aard – Ban Ardu,
začiatok jesene, 6512

„Vy jej veríte? Veríte, že ona je tá pravá?" opýtal sa neveriaco Lilurin. Andora zmizla. Nik nevedel kde, ale museli jej veriť. Pred odchodom povedala, že pozná spôsob ako ich zachrániť, len potrebuje na to pár vecí. „Nič iné nám neostáva než veriť tomu," povedala Endea. Lilurin a ona čakali vo veľkej miestnosti na Mandreda. Obloha bola stále čierno-fialová. Na uliciach mesta neboli žiadny elfovia a oni takisto nevychádzali zo zámku. „Kde je vlastne Mandred?" opýtal sa Lilurin. Endea pokrčila plecami. Nevedela to.
Vtom sa dvere otvorili a dnu vstúpil nervózny Mandred. „Máme problém," povedal skôr ako sa hocikto stihol spýtať čo sa stalo. „Aký?" opýtali sa ho naraz Lilurin a Endea.
„Adda mala pravdu. Nachádzame sa uprostred ničoho. Rieka Ys zmizla a takisto aj more. Sme v magickom svete," povedal nervózne. „Na čo ste prišli vy?" opýtal sa a pozrel sa na nich. „Andora odišla," povedal Lilurin. „Kde išla?" opýtal sa Mandred.
„Neviem," odpovedal mu. Mandred sa posadil na svoj trón a tvár si skryl do dlaní. V miestnosti nastalo ticho. Nik nevedel čo má povedať. Mohol to byť tak normálny život, keby sa nestalo pár vecí. Devanthar ich dostal, už sa nemohlo stať nič horšie.
Zrazu niekto vošiel dnu. Bola to elfka, asi jedna zo slúžok. Endea ju nepoznala. Slúžka bola divná. Chodila divne, keď vtom Endea zbadala jej oči. Boli čierne, pod vplyvom temnej mágie. Devanthar!
Mandred takisto zbystril pozornosť a postavil sa z trónu. Lilurin mal ruku položenú na meči. Slúžka zastala neďaleko od nich.
„Výborne Adda je mŕtva," povedala slúžka temným hlasom. Všetci vedeli, že je to ďalšia správa od Devanthara.
„Už ste asi prišli na to, čo mám v pláne a pokiaľ nebudete poslušní, tak vás všetkých povraždím. Tu je ďalšia moja úloha, ktorá je zároveň aj posledná. Zabite Mandreda! Ak nie, tak ja zabijem Néla!" povedala slúžka a vtom padla tvárou na zem a zomrela.
Endea sa pozrela na Mandreda a ten sa na mŕtvu slúžku neveriaco díval. Že sa nemôže stať nič horšie? Tak práve sa stalo!
„Čo budeme robiť?" prerušil nekonečné ticho Lilurin. Endea nevedela. Nevedela čo má povedať, nevedela, čo má urobiť. Devanthar vedel, že nemajú na výber. Musia zabiť Mandreda, lebo ak to neurobia Devanthar zabije Néla a oni s tým nič nebudú môcť urobiť.
„Myslím, že dokážem pomôcť," zrazu začuli hlas za nimi. Endea sa otočila a pri okne uvidela stáť Andoru. V ruke držala knihu. Mandred sa na ňu takisto pozrel. Oči mal červené od plaču. Devanthar ich dostal, ale stále tu bola nádej! Andora im mohla pomôcť.
„Andora, prosím povedz, že máš riešenie," povedal zachrípnutým hlasom. Andora sa smutne pousmiala a prikývla. „Si moja rodina. Rodina nado všetko," povedala s úsmevom.

Zem Falky,
Aard – Ban Ardu,
začiatok jesene, 6512

„To čo povedal Rafir bola nápoveda ku kúzlu, ktoré zničí Devanthara. My ho zničiť zbraňou nedokážeme. Existuje na to len jediné kúzlo a Adda ho našla. Teda nie tak celkom. Tu pozri," povedala Andora a ukázala prstom do knihy. Všetci stáli okolo jedného stola a vymýšľali plán. Museli ho však vymyslieť čo najskôr, ak nechceli prísť o Néla. Mandred sa pozrel do knihy. Boli tam nejaké znaky, ale on im nerozumel. Znova sa pozrel na Andoru a ona pochopila. „Píše sa tu o šiestich bytostiach. V našom prípade je to elf, človek, trpaslík, víla, kentaur a satyr," vysvetlila Andora. „A čo mág?" opýtala sa Endea, ktorá stála vedľa nej. „Ten vykonáva kúzlo vo vedľajšej miestnosti. Je to veľmi zložité kúzlo," odvetila. „Dobre a čo teraz?" opýtal sa Lilurin.
„Teraz musíme nájsť obete. Bytosti v miestnosti, ktoré zomrú za dobrú vec," vysvetlila Andora. všetci sa na ňu ohromene pozreli.
„Sedem obetí je moc. toľko ich nenájdeme," povedal Mandred.
„Šesť obetí. Mág nemusí umrieť," odvetila Andora. „Teda ak by bol dosť mocný."
„Kde zoženieme mága? Všetci sú už mŕtvi," povedala Endea vážne.
„To urobím ja," povedala Andora.
„Čo ak zomrieš?" namietala Endea. Andora sa začala smiať. Endea sa na ňu spýtavo pozrela. „Ja už som dávno mŕtva. Nemôžem umrieť druhý raz," odvetila Andora.
„Dobre teda, máme mágu. Treba nám ešte ďalších šiestich dobrovoľníkov."
„Ja sa hlásim," povedala Endea vážne. Andora sa na ňu prekvapene pozrela.
„Si si vedomá toho, že umrieš?" predbehol Andoru Lilurin. Endea prikývla.
„Zomriem za správnu vec," odvetila.
„Kde však nájdeme nejaké víly? Kentaurov alebo satyrov? Všetci ušli preč," povedal zúfalo Mandred.
„Vílu mám, takisto aj kentaura a satyra," povedala Andora. „Stačí už len trpaslík. Toho nájdite vy. Zajtra sa tu stretneme aj s obeťami," povedala Andora, zobrala knihu zo stola a odišla. Oni ostali sami.