The Walking Dead

48

Ava

Napokon som dokázala vysloviť tiché ,,Ďakujem..." Simon sa len na mňa usmial a ďalej mi držal studený uterák na čele. Po chvilke odišiel niekam a mňa tam nechal samú. Ležala som na posteli a premýšlala že kto to mohol byť.  A čo vlastne odo mňa chceli, a prečo ma nezabili? To sa asi už nedozviem. Z môjho myslenia ma vyrušil Simon s jedlom. ,,Najedz sa nech naberieš silu." povedal a následne mi položil tácku s jedlom na nohy. Opatrne som si sadla a pustila sa do jedla.

-Po týždni-

Po mojom zotavení som konečne vonku. Čerstvý vzduch mi proste chýbal. Vybrala som sa na malú prechádzku po okolí a dúfala že sa nič nestane ako naposledy. Vzala som zo sebou luk a batoh s jedlom a vodou. Počas mojej malej vychádzky ma napadlo že by som mohla ísť na výpravu. Neviem síce kam ale asi tam kde ma cesta zavedie. Vyšla som na dialnicu a poobzerala som sa kam by som mohla ísť. Z jednej strany nebolo vidieť absolutne nič no z druhej strany bolo vidieť dedinu. Rozhodla som sa teda ísť tam. Keď som už bola v dedine tak som vkročila do prvého domu čo tam bol. Našťastie tam nebol žiaden chodec či živý človek. Rozhliadla som sa či tu hneď niečo nezbadam no márne všade nič. Tak som začala rabovať poličky, skrinky, šuflíky a tak ďalej. Našla som trochu jedla a vody a nejaké náboje ale zbraň k tomu nikde. Ale ešte mi zostávala posledná izba ktorú som si pred tým nevšimla. Vzala som dýku do ruky a pomaly začala otvárať dvere. Bola som pripravená keby niečo na mňa skočí, keď som už dvere otvorila dokorán a vkročila dnu nikde nikoho nebolo. Začala som najprv zo skriňou. Nič tam nebolo iba oblečenie no keď som sa rozhodla ju zatvoriť všimla som si že tam vyčnieva kúsok steny. Čupla som si a začala si to obzerať až som si nakoniec všimla že sa to dá otvoriť. Keď som to otvorila bol tam revolver. Tak dneska mám šťastie. Zobrala som si ho a aj krabičku nábojov ktorá bola vedla. Prebila som a namierila len tak zo srandy na stenu. Zasmiala som sa a strčila si revolver za opasok. V ten moment som započula kroky, kroky ktoré sa približovali ku mne. Nevedela som kade ísť nemala som ako újsť no potom som si všimla okno. Snažila som sa ho otvoriť no nešlo to bolo zaseknuté. Išla som na druhy koniec izby a rozbehla sa smerom okno. Rozbila som sklo a ja som len preletela ako mala smietka. Dopadla som na tvrdú zem no rýchlo som sa postavila a už ma nebolo...