The Walking Dead

49. kapitola

Dylan

Vďaka Georgovi som sa konečne dostal z areálu nemocnice. Prechádzali sme lesom a opatrne obchádzali otvorené priestory. Ako sme sa blížili k mestu videli sme jeden domček skrytí v prítmí lesa. Otvorili sme dvere a išli dovnútra, bolo to tu vyrabované. Počul som zvuk z jeden miestnosti, Georgovi som ukázal, že ideme do izby. Iba ten imbecil musel zakopnúť o skrinku a urobiť hluk. Osoba nás počula a vyskočila oknom. Rýchlo sme nabehli do izby, ale videli sme iba rozbité okno a les.

"George, ty si korunovaný debil," vybil som si zlosť.

"Prečo? Zdrhol tak či tak," bránil sa George a škaredo zagánil.

"Dobre, nerieš. Ideme ďalej tu nič nenájdeme," zavelil som. George iba prikývol a nasledoval ma. Po pätnástich minútach cesty sme počuli stonanie. Vydali sme sa za zvukom, keď sme tam došli videli sme zombíka blížiaceho sa z žene. Zdvihol som kušu a trafil ho do miesta kde malo byť srdce. Zombík ľahol na zem a ja som pribehol k žene.
Dýchala. Mala porazenú ruku, pravdepodobne z skákania z okna. Rýchlo som jej ju obviazal a pozeral prečo má stále zatvorené oči. Potom mi to došlo, pošmykla sa a udreli si hlavu o konár. Zobral som flašu vody a jemne som ju oblial, otvorila oči a vykríkla.

"Kľud, ako sa voláš?" ukľudňoval som ju.

"Ava... Pusti ma nemám rada fyzický kontakt!" sykla a mykla sebou.

"Poď zoberiem ťa do centra," povedal som a ona sa zasmiala.

"Ja tam bývam," povedala, "teoreticky."

"Čiže prakticky nie, poď zoberieme ťa za doktorkou..."