The Walking Dead

Kapitola 39.

Dylan

"Dylan! Neflákaj sa! Poď sú tu chodci!" šepol George naštvane. Prikývol som a zakrádal som za tesne za ním. Počul som výstrel, nejaký blbec. Všetci chodci sa vydali za zvukom. George sa postavil a začal šprintovať preč z mesta. Keď sme boli 200 od konca mesta, z križovatky vybehol človek ktorého naháňali chodci. Zastavili sme, pár chodcov si nás všimlo. Vytiahol som kušu nabil som a trafil jedného do hlavy, George natiahol luk a zabil druhého chodca.

"Poď!" sykol som a ukázal na pootvorené dvere. Vbehli sme dnu, tam bol jeden preživší.
"Prišli sme v mieri," povedal som, preživší vytiahol nôž a hodil ho po mne, netrafil sa. Vytiahol som nôž a naberačku. Naberačkou som ho treskol po nose, ktorý začal hneď krvácať. Nožom som sekol po ruke a to začalo krvácať tiež. Muž padol na kolená, ja a George sme ho chytili a vyhodili za dvere, dvere sme zabarikádovali. Rozhodli sme sa, že prehľadáme dom. Muž si rozložil tábor v príchodovej chodbe, chyba. Keď sme vošli do starej obývačky zbadali sme špajzu. Vošli sme tam a našli tam 4 konzervy s duseným hovädzím.

"Máme hody" povedal George nadšene, z batohu vytiahol otvárač na konzervy a rovno jednu otvoril ja som vytiahol dve lyžice a začali sme jesť. Keď sme dojedli zobral som lyžice a išiel ich umyť do kúpeľne. Umyl som ich a počul som Georga.

"Dylan, poď čaká nás ešte preskúmanie druhého poschodia,"  začul som. Lyžice som zbalil do batohu a išiel za Georgom. Keď sme tam vyšli videli sme dve izby. Jedna bola úplne prázdna iba s oknom a balkónom a druhá bola s nábytkom. V miestnosti s nábytkom sme si rozložili tábor. Len čo som si ľahol zaspal ľahkým spánkom. Ráno keď som sa zobudil, George už bol hore a čítal si knihu. Počkať? Skadiaľ má preboha knihu?
"Vidím, že si vstal. Zober pár kníh z tejto skrinky a ideme" povedal. V skrinke boli ešte 4 knihy všetky som zbalil. Keď som išiel dole George už odbarikádoval dvere a my sme vyšli. Prebehli sme do lesa, asi po hodine sme našli veľký objekt. Prišli sme pred neho a z rohu sa vynorili chodci, ihneď sa im do hlavy zabodli šípy. Pozrel som a videl ako na opevnení stoja ľudia, preživší. Ukázali nám aby sme išli dnu. Našli sme bránu a vošli. Hneď ku nám prišla žena a povedala:
"Vitajte, volám sa doktorka Eleanor a toto je Texaské liečebné stredisko. A vy ste?"
"Ja som George Smith a toto je Dylan Houston"
"Houston máme problém," povedala doktorka a zaškerila sa, "teraz poďte prevediem vás tadiaľ"