The Walking Dead

Kapitola 44

Dylan

Ležal som na posteli a čítal knihu. Do izby vstúpil George.
"Dylan, poď ideme si zastrieľať. A potom pôjdeme pomôcť na pole."
"George, preklínam ťa!" povedal som vyhrabal sa z postele, chytil moju drevenú kušu. Áno drevenú, tú klapkovú či akú kušu nepoužívam. Keď som bol pripravený, vyšiel som z izby, zabuchol dvere a zamkol, netuším skadiaľ majú kľúče ale majú.
"Dylan, poď už!"vykríkol George, ten týpek je hrozne výbušný a neurotický. Keď som konečne vyšiel z budovy, nadýchol som sa čerstvého vzduchu. A vybral do strelnice, našťastie boli dva terče voľné. Tak som jeden zabral. Vytiahol som kušu a začal strieľať.
"Ehm, chlapče. Nechceš poriadnu kušu?" opýtal sa ma starší pán ktorí sa objavil za mnou a ukázal mi tú klapkú kušu.
"Tú vašu smiešnu klapkovú kušu nechcem!" vykríkol som.
"Tak po prvé, je to kladková kuša, a po druhé dalo sa to povedať aj slušnejšie," povedal pán a šuchtavo odišiel.

"Ako vidím, už vytváraš konflikty. Neprovokuj ľudí a poď mi pomôcť s týmto košom," George je hrozne pracovitý, len čo sme prišli začal makať ako fretka a nič iné nerobil.
"George?" spýtal som sa.
"Hm?" odpovedal.
"Ja len, ako si vedel... Ako si vedel kde je toto centrum?"
"Jednoducho, vieš ten dedo?"
"Áno viem."
"Tak, ten je môj otec. Povedal som mu, aby ti priniesol tú kušu."
"Vážne? Vieš, že nie som na tieto vaše vymoženosti. Radšej mám starú dobrú klasiku"
"Ach, stará škola. No, poď, ideme na pole," ukončil rozhovor George a už išiel na pole.