The Walking Dead

Kapitola 40

Ava

Sledovala som muža ako zachránil to dievčatko. Bola som v úžase no aj tak sa iba predvádzal. Pozrela som na hodinky čo som mala na ruke. Stále boli funkčné a slúžili dobre. Premýšlala som o odchodu odtialto. Nemám rada ľudí, som samotár. Keď skončil tréning išla som do svojej izby si pobaliť veci. V tom prišiel Simon. ,,Kam ideš?" spýtal sa ma a ja som len mykla plecami. ,,Tak mi povedz aspoň prečo?" zas sa ma spýtal. ,,Som samotár, nemám rada ľudí ťažko si na niekoho zvyknem a medzi ľudmi sa necítim dobre." odpovedala som a ďalej balila. ,,Očividne ťa nezastavím...no nejaké to jedlo a vodu ti na cestu môžem dať." Navrhol mi no ja som nesúhlasila. ,,Netreba jedlo a vodu si obstaram sama nezoberiem vám odtialto nič...Iba kladkový luk." zasmiala som sa a vyšla z mojej izby. V tom ma Simon chytil za ruku a zastavil ma. ,,Prosím ber to ako vďaku že si nás naučila nejaké tie základy s lukom." ,,Fajn. Ale nedaj mi toho veľa!" kývol a hneď ma ťahal do jedálne či čo to je. Proste kde majú zásoby. Zobral mi batoh a nechal ma čakať. Po chvíľke sa vrátil s mojim batohom ktorý bol plný vody a jedla.

Poďakovala som a následne sa vybrala k bráne. Objala som Simona a opustila brány. Vydala som sa malou cestičkou ktorá viedla do lesa. V lese som to milovala. Od malička sme chodievali do lesa stanovať a tak podobne. Vždy ma to v lesoch fascinovalo. A teraz keď som tu sama je to naozaj krása. Započúvala som sa do čvirikanie vtáčikov a ďalej pokračovala v ceste. No keď som započula prasknutie konárika okamžite som vytiahla luk, natiahla tetivo a čakala čo z lesa výde. Bol to Simon. ,,Ty debil, čo tu robíš?" spýtala som sa ho a luk som si dala na chrbat. ,,Dávam pozor aby sa ti nič nestalo." odpovedal a poškrábal sa na hlave. ,,Ďakujem vážim si to ale nemusíš viem sa o seba postarať." odvrkla som už trochu nasrato a ďalej pokračovala v mojej ceste. V tom pribehol ku mne Simon, zastavila som a pozrela sa naň vražedným výrazom. ,,Poznám jedno miesto tu v lese, malá chatka mohla by si sa tam ubytovať....Zavediem ťa tam." Chvíľku som premýšlala no súhlasila som lebo by som sa toho kretena nezbavila. Pri chate sme sa rozlúčili no ešte pred tým než som ho stratila z dohladu zakričal že ma bude pravidelne naštevovať. Ja som len pretočila očami a zašla do tej chatky. Rozložila som sa v jednej izbe s manželskou postelou a začala si čítať knížku "malý princ" čo som našla v kuchyni. Tak keď som nebola schopná ju prečítať na základke tak si ju prečítam teraz.