The Walking Dead

24. Kapitola 🖤

Ayasha

Niekoľko chodcov bolo okolo obchodu so zbraňami, chcela som sa tam dostať. Aj keď som nevedela strielať zo zbrane, zbrane boli potrebné. Chodcov tam bolo docela veľa, neverila som si že ich zvládnem zabiť, avšak nemala som dôvod prečo neriskovať. Život už pre mna nebol podstatný, ale zomrieť som nechcela ,ale nemala som ani pre koho žiť. Musela som nejako odlákať pozornosť chodcov. Ale ako? Zvuk. Napadlo má. Zo zeme som zdvihla malý kameň a hodila ho naľavo, tak aby som ich odlákala od obchodu so zbraňami. Chodci spozorneli a vydali sa smerom za zvukom.

Ja som sa rozutekala k obchodu. Podkla som sa a potom som pocítila bolesť. Otočila som hlavu a videla som ako sa chodcove zuby zaborili do mojej ruky. V tej chvíli som si uvedomila že zomriem, ale bojovala som ďalej. Chodcovi som zabodla do hlavy nožík, ktorý som mala pred chvíľou za opaskom. Postavila som sa, druhou zdravou rukou som si pridržiavala zranenú ruku, aby menej krvácala. Vyrazila som dvere do obchodu a zabarikádovala skriňou vchod. Vnútri nebol žiadny chodec, ale bolo tu pár zbraní. Batoh, ktorý som mala na chrbte som si opatrne dala dole a položila ho na stôl. Z neho som vybrala obväz, šatku, zapaľovač a alkohol. Dala som si dolu opasok a ním som zastavila krvácanie niekoľko centimetrov nad ranou. Opasok som utiahla čo najviac. Nožík som priložila taktiež nad ranu pripravená rezať. Bolelo to, veľmi, ale nekričala som. Nemohla som, kvôli chodcom. Zapaľovačom som si ranu vypálila. Zdravou rukou som zobrala alkohol a otvorila ju. Chcela som si ranu vyčistiť, avšak zaváhala som. Najprv som sa napila, pocítila som pálčivú chuť alkoholu a potom som dala alkohol na ranu. Vykríkla som od bolesti a pustila fľašu alkoholu, ktorá sa následne rozbila o zem. Otočila som sa k dverám, ale žiadny chodec tam nebol. Pozrela som sa na ranu. Obviazala som ju a šatkou si ju priviazali okolo krku.