Život je krutý ✔

1. kapitola-Prológ

Matt

Do ruky som zobral starú fotku mojej rodiny, ktorú som takisto ako ostatné odložil do veľkej krabice.
"Ale už si pohni! Nemáme toľko času!" vykríkla teta z kuchyna.
"Vieš, ale na vozíčku je ťažké zbaliť si veci!" vykríkol som späť nahnevane, a ona zostala ticho.
Tomuto človeku chýbalo trochu empatie.

Poobzeral som sa dookola, či som niečo nezabudol, no nič som nenašiel, tak som krabicu vyniesol pred dvere.

"Dobre, za chvíľu príde tvoj strýko, aby nám pomohol." zahlásila unudene, a pustila si telku.
Len som si vzdychol, a nezostávalo mi nič iné, ako počkať.

O pol hodinu pred našim domom zaparkoval zelený ford, a z neho vyšiel strýko.
"Ahoj Matt, kde sú všetky veci?" povedal s úsmevom.
"Vedľa teba." povedal som otrávene, a na vozíčku som prešiel okolo neho k autu.
Prevapene sa pozrel vedľa seba, a tašky zobral do rúk.
Z vozíka som sa vyšvyhol na sedadlo auto, a nechal som na strýka nech ten vozík zloží.

Za chvíľu už nasadol ak strýko z tetou, a viezli sme sa do môjho nového domova=Kalifornie.

Za hodinu strýko zastavil pred škredým a starým domom, ktorú už určite prežil tri tornáda, lebo som mal taký dojem, že za chvíľu sa to kompletne zrúti.

Horko ťažko som si nasadol späť na zložený vozík, lebo som bol zvyknutý, že mi pomôže mama.
Pomaly som sa posúval ku vchodu do domu, a za chrbtom som mal tetu.
Našťastie tam nemali schody, takže som k dverám prišiel ľahko.
Dvere mi otvoril strýko, a vtedy sa na mňa navalil pach plesne.
Bol som z toho strašne znechutený, no pokračoval som ďalej.
Dvere sa za mnou silno zabuchli, a nato teta zasvietila.
Porozhliadal som sa okolo seba, a nebolo to tak strašné, ako sa to zvonku zdalo, bolo to ešte horšie.

Bolo tam jedno kreslo, a vedľa neho lampa, a to tvorilo celú obývačku, bez gauča, no telku mali.
Keď som sa pozrel napravo, tak tam bola kuchyna, v ktorej bola linka, na ktorej bola mikrovlnka, a malá chladnička.
Prišiel som ďalej po chodbe, a tam boli štyri dvere.
Jedna od záchoda, druhá od kúpeľne s starou vaňou a myvadlom od krvy.
V tretích dverách bola ich spálňa, a v tých štvrtých následovala moja izba.

Strýko hodil moje krabice na zem, a povedal : "Toto bude tvoja izba. Cíť sa tu ako doma." a znudene odišiel do obývačky, a začal šmátrať v chladničke.
Vytiahol z nej pivo, a zvalil sa na kreslo, a do ruky zobral ovládačku.
Vošiel som viac dovnútra, a poobzeral som si to.
Steny boli biele, a bolo ti jedno drevené okno, lampička, drevená skriňa a postel z druhej svetovej vojny.
Povzdychol som si, a do ruky som zobral prvú krabicu.
V nej bolo oblečenie, a to som poukladal do skrine.

Tak som povykladal aj zvyšné tri krabice, a fotku mňa s rodičmi a bratom som si položil na stolík s lampou.

Zašiel som späť do obývačky, a spýtal som sa : "Čo bude na večeru?"
"Na, choď si niečo kúpiť." povedala teta, a podala mi tri doláre.
Prekvapene som sa na ňu pozrel, no neprotestoval som.

Vyšiel som von, a ovial ma čistý a chladný vzduch.
Tento dom bol v podstate veľmi blízko mesta, možno tak kilometer od centra Kalifornie.
Zahliadol som tabuľku, že okolo sto metrov ďalej je hostinec.

Mali to tam útulné, a za dva doláre som sa slušne najedol.

Vrátil som sa domov, a strýko už chrápal na gauči, a teta žehlila oblečenie.
"Zajtra nastupuješ na školu." povedala zrazu, a ja som sa na ňu vyjavene pozrel.
"A-ako to myslíš?" nechápal som.
"Tak ako som povedala. O ôsmej budeš tam, tvoj strýko ťa zavezie." odvrkla, a potom mu už nevenovala pozornosť.
"Fajn." šepol som.

Vrátil som sa do svojej izby, a opatrne som sa presunul na posteľ.
Dlho som rozmýšľaľ, no myšlienky ma úplne zmohli, a tak som hneď zaspal.

Ahojte!
Som tu znova, aj s novou knihou.
Určite do komentárov napíšte, čo si o tom zatiaľ myslíte.
Páči sa vám cover, a čo vy na Matta?
Toto bol taký kratší prológ, no ďalšie časti budú dlhšie.
Zatiaľ papa😘😘