Život je krutý ✔

24. kapitola-List

Matt

Čauko,

vlastne ani neviem, či ťa to zaujíma,
a ak nie tak tento list rovno hoď do koša.
Ak si tak neurobil, tak to si vážim
a chcem začať pekne od začiatku.
Strčili ma do nejakého blázinca pri hraniciach Kalifornie, ani neviem presne kde.
Není to tu zrovna najlepšie, no celkom sa vyrovnávam s tým čo sa stalo.
Už mi povedali, čo sa stalo Alexovi, no aj cez to čo ma nútil robiť, mi ho je ľúto.
Bol len zamilovaný a som si istá, že ty už vieš čo to láska znamená ;-).
Alex nikdy nebol taký, no zarazilo ma to, keď som sa dopočula čo chcel urobiť Liss.
Vieš...on nemal zrovna najkrajšie detstvo, ale aj tak bol zvyknutý, že vždy dostane to čo chce.
Nie som si istá, či ma do jeho pohrebu pustia, lebo najbližšie by ma mali pustiť o tri mesiace.
A to vďaka tomu, že som sa spamätala, lebo som myslela len na to dobré, čo ma vonku čaká.
Každopádne, ďakujem ti, že si bol ochotný pomôcť mi a to si navždy zapamätám.
Keď ma pustia, tak som rozhodnutá, že odtiaľto vypadnem.
Pravdepodobne sa vyberiem do Columbie.
Ani neviem prečo, proste ma to ťahá tým smerom.
A v žiadnom prípade nechcem, aby sa o tom hocikto dozvedel!
Hneď ako ma pustia pôjdem domov kým rodičia nebudú doma a zbalím sa.
To je podľa mňa to najlepšie riešenie.
Takže, vlastne teraz sa lúčim.
Pochybujem, že sa sem niekedy vrátim, no keď budeš mať záujem tak budeme v kontakte na sociálnych sieťach.
Som zvedavá, kde teba a Liss zaveje vietor. Každý ma budúcnosť niekde inde a ja verím, že ju začnem práve tam. Možno sa poberem aj do Argentíny, no to je len taký záložný plán :D.

Vždy si mi bol skvelý priateľ, aj keď
v Kalifornii nie si dlho.

S pozdravom Stacy❤

Pomaly som ten list dočítal a jemne som sa pre seba pousmial.
Tí smajlíci ma teda fakt dostali.
List som založil späť do obálky a odložil som ho do poličky v kuchyni.
Som rád, že sa ozvala a ešte väčšiu radosť mám, keď viem že sa s tým vyrovnala.
Možno niekedy treba zažiť to zlé, aby sme si potom mohli viac vážiť to dobré.
Snáď ona to dobré raz nájde.

Až teraz som si spomenul, že Liss mi mala napísať ako to skončilo.

Rýchlo som do rúk zobral počítač, no neukazovalo mi žiadne nové správy.
Ako ten pravý Matt som začal panikáriť a tak som jej napísal :

Matt_troll : Všetko je v poriadku?

Na odpoveď som ani nemusel čakať dlho a už napísala.

Liss_Vackeli : Áno, prepáč že som nenapísala skôr, no až teraz som sa dostala k notebooku. Všetko prebehlo fajn a rýchlo ma pustili. Chýbaš mi!💕💕

Matt_troll : Hneď som u teba💗.

Hneď som vypol počítač a obliekol si mikinu.
Uškrniem sa, keď si predstavím jej výraz, keď ma uvidí stať na balkóne.

Už som stál pred jej domom a skladal som plán ako sa dostať hore.
Zaklopať na dvere je už predsa staromódne a k tomu je pol desiatej.
Prvú nohu som dal na parapetu okna a vyšvihol som sa hore.
Zachytil som sa o tehlu a tak som pokračoval až kým som sa dostal na ten balkón.

Zaklopal som na presklenné dvere
a vyčkával.
Za chvíľu mi so smiechom otvorila
a tuho ma objala.
"Tvoju reakciu som si predstavoval úplne inak." zachechtal som sa.
"Ty môj spiderman." smiala sa ďalej
a aj ja som sa musel uškrnúť.

Rýchlo ma vtiahla dnu, o niečo som sa potkol a obidvaja sme sa zvalili na posteľ tak, že ja som bol na vrchu.
To som využil, a keď som ju išiel akože pobozkať, som ju namieste toho začal štekliť.
"Prestaaaaaaň!" pišťala so smiechom.
"Za čo?" naťahoval som ju.
"Čo len chceš!" zmietala sa smiechom.
"Tak budeš ľutovať to, čo si povedala." predniesol som vážne a privlastnil si jej pery.

Tvár som jej chytil do dlaní a vybojoval som si vstup jazykom.
Jednu nohu obmotala okolo môjho chrbátu a ja sem jej jemne zakusol do pery, načo zazvdychala.

Keď nám už dochádzal dych, tak sme si ľahli vedľa seba, no neprestával som ju hladiť po líci.
Bola tak nádherná.
Na chvíľu pripvrela oči a schúlila sa mi na hrudi.
Tuhšie som ju objal a bradu som si položil na jej vlásky.

Za chvíľu mi už odfukovala na hrudi
a dal som jej jemný bozk na čelo.
Napokon aj mňa premohol spánok.

Ráno

Zobudil som sa ako prvý, no nemal som v pláne vstávať.
Pozeral som sa na Liss schúlenú
v mojom náručí a pousmial som sa.
Dal som jej pusu do vlasov, načo sa trochu pohmírila, až otvorila tie jej nádherné kukadlá.
"Dobré ránko." usmiala sa.
"Dobré, láska." dal som jej krátku pusu.
"Nemali by sme ísť do školy?" spýtala sa.
"Je piatok a včera si mala ťažký deň. Zostanem s tebou, čo ty na to?" uškrnul som sa.
"To by bolo skveleeee!" zapišťala
a znovu ma tuho objala.
"Čo by som pre teba neurobil?" šepol som a znovu sme obaja zaspali.
Teraz viem, že som naozaj šťastný.
Lebo som s Liss.

Ahojte, viem že toto je naozaj krátka kapitola a za to sa ospravedlňujem.
Tak...Stacy už má svoj plán🙌.
Čo si myslíte, bez Alexa už bude pokoj, alebo sa vyskytnú ďalšie komplikácie?
Uvidíme!
Papa😘😘