Život je krutý ✔

31. kapitola-Prvý a poslednýkrát

Mellissa

Matt prišiel domov s tým, že bol vybavovať liečebňu a tam som prestala počúvať.
Stále som nevedela pochopiť, prečo to tak súri.
Predsa ešte ráno mi hovoril, ako ma veľmi miluje a teraz?
Teraz ma chce rýchlo strčiť do liečebne.
A vôbec, prečo to rieši za mňa?
Nič mi nejde do hlavy a to ma hnevá ešte viac.

"Liss?" spýtal sa pochybovačne a až vtedy som sa prebudila z myšlienok.

"Si v poriadku?" spýtal sa ma.

"V úplnom." odvrkla som.
"Liss, kvetinka. Už sme sa o tom bavili a ty vieš, že to je všetko pre tvoje dobro. Ani ja nechcem aby si odišla. Na to ťa priveľmi milujem." povedal a v očiach sa mu nahromadili slzy.
Na ten zúfalý pohľad nikdy nezabudnem.
Zmohla som sa len na prikývnutie a odvrátila som zrak, aby ani v tých mojich nevidel slzy.
"Zajtra tam máme prísť podpísať nejaké zmluvy a tak." povedal a bolo počuť, ako veľmi sa snaží tie slzy zadržať.

Ale aj tak si viete predstaviť, aký je to pocit?
Aký je to pocit, keď vás chce niekto čo najrýchlejšie strčiť do liečebne?
Určite nie, to len ja mám také "šťastie".

"Liss, tak strašne moc ťa milujem. Nechcem aby si išla, chcem len aby si bola zdravá." povedal už asi po stý krát, no tentoraz sa už naozaj rozplakal.
Otočím sa k nemu a pozriem sa na jeho utrápenú tvár, a pomaly to všetko začnem chápať.
Jemne mu bruškom prsta prejdem po líci, ktorú mi chytil a pritlačil ešte viac.
Privrel oči a dych sa mu dostával do normálneho tempa.

"Aj ja ťa milujem, Matt." usmiala som sa povzbudivo, no to on nemohol vidieť, lebo mal stále zatvorené oči.

"Nechcem na teba tlačiť, kvetinka, no chcem aby to všetko zlé bolo za nami." otvoril svoje oči plné slze a mňa to úplne obmäkčilo.

"Ja viem, ja viem." usmiala som sa.
Podišiel ku mne a namiesto bozku ma objal. Hlavu si zaboryl do môjho krku a tuho držal.
Objatie som mu opätovala.

Večer som si pomaly začala baliť veci a všimla som si, že Matt je z toho viac na prášky ako ja.
Celý čas sa pozeral na stenu o rozmýšľaľ.
Podišla som k nemu a zobrala jeho ruku do svojej.
"Všetko bude fajn, uvidíš." hladila som ho po nej.
"Hah, to určite nebude." odvrátil zrak.
"Matt, ty si myslíš, že ja som v pohode? Že odchádzam rada? Robím to kvôli tebe, láska." hovorila som čo najmilším tónom.

Nezmohol sa na viac ako prikývnutie a odišiel preč do inej izby.
Znova som v jeho očiach uvidela tie slzy.
Vôbec nechápem jeho správniu.
Ešte pred chvíľou ma prehováral, nech tam idem a teraz?
Pokrútila som hlavou a pokračovala v balení.

Už sa stmievalo a ja som sa konečne dobalila. Matt celý čas pozeral telku a mňa to celkom štvalo.
Náš posledný deň keď môžeme byť spolu a on čo robí?
Pozerá si film.
Cítim sa byť zranená a nechcená.
Viem, že ma miluje, ale takto sa to určite neprejavuje.
Vošla som do kuchyne a Matt sa za mnou obzrel, no ja som sa tvárila, že ho nevnímam.

Zrazu som cítila, ako ma niekto zozadu objal a ja som skoro vyskočila z kože.
"Preboha, hrozne som sa zľakla." zasmiala som sa.
"Nemáš sa čoho." zašepkal a začal môj krk obsypávať malými bozkami.
Trochu som zaklonila hlavu a Matt mi začal rukou prechádzať nižšie, až skončil na zadku.
Nedočkavo som sa k nemu otočila a zaborila moje prsty do jeho hustých hnedých vlasov.
Pootvorila som ústa a čakala na jeho jemné pery.

Nenačakala som sa dlho a priam mi ich začal hltať.
Pevne ma zvieral v náručí a hladil ma po celom tele.
Jednou rukou mj zašiel aj na zadok, a prekvapivo mi vôbec nevadilo, keď ho pevne stisol.
Nechcene som mu zavzdychla do úst a on sa uškrnul.
To som mu oplatila, silno ho potiahla za vlasy a jemne mu zakusla do pery.
Aj jemu ušiel ston a teraz sme sa zasmiali obaja.

Bozk prerástol do niečoho vášnivého a náruživého, a keď mi pomaly začal vyhŕňať tričko, tak som vedela kam to smeruje.
A chcela som to.
Trochu som mu pomohla a popohnala jeho ruky.
Zatlačila som ho dozadu tak, že spadol presne na gauč.
Prešla som na jeho vrchol a začala jeho vypracovanú hruď obsypávať jemnými bozkmi.

Neskôr aj jeho tričko s nohavicami leteli preč a jemu sa nepáčilo, že ešte ja som oblečená a prehupol sa na vrch.

Zostalo na mne len spodné prádlo a ani to ma mne nevydržalo dlho.
Šikovne mi odopol podprsenku a jazykom mi začal prechádzať po prsiach.
Zahmírila som sa pod jeho pevným zovretím a nechtiac som sa obtrela o jeho mužnosť.
Zavzdychal mi do krku a jeho zovretie ešte zosilnelo.
Nemotorne som sa mu pokúšala dať dole boxerky a keď to uvidel, tak mi pomohol.

Tak isto skončili aj moje nohavičky.
"Si nádherná." pošepkal mi do ucha
a vtedy som ho pocítila v sebe.
Obidvaja sme naraz zavzdychali a začal sa vo mne pohybovať.
Najskôr pomaly, no potom pridal na tempe.

Nechty som mu silno zarývala do chrbta, no Mattovi to nevadilo.
Stále prirážal rýchlejšie a silnejšie a moje výkriky sa museli ozývať celým panelákom.

Pri poslednom príraze som pocítila tú rozkoš a pocit na nezaplatenie, keď som započula Matta vykríknuť moje meno.
Bolo to doslova akoby som sa ocitla v neby.
Unavene sa vedľa mňa zvalil a ja som si až teraz uvedomila, že sme to spolu robili prvýkrát a ešte aj na gauči.
Viac som sa k nemu pritúlila a schovala si hlavu do jeho hrudi a hneď som aj únavou zaspala.

Ráno

Zobudila som sa na príjemné šteklenie, a keď som pootvorila oči, tak som si všimla Matt hrajúceho sa s mojimi vlasmi.
"Dobré ráno, kvetinka." usmial sa.
"Dobré." usmiala som sa aj ja rozmýšľajúc nad včerajšou nocou.

Usmiala som sa nad tým a znova zatvorila oči.
Dal mi pusu na čelo a cítila som, že vstal.
"Kedy tam máme byť?" spýtala som sa zamumlaním.
"O druhej." povedal a počula som zvuk kávovara.
"A koľko je teraz?" znova som zamumlala.
"Jedenásť." zívol.
"Aaargh." povedala som plačlivým hlasom, lebo tak strašne som nechcela ísť, ale viem že musím.

"Káva sa nesie." vycítila som jeho úsmev, keď sa vedľa mňa posadil.
Pootvorila som jedno oko, ale keď sa mi do nosa dostala aj vôňa kávy, tak hneď som vystrelila a zobrala si ju.
Matt sa nadomnou zasmial a tiež si uchlipol.

*****

Prišiel ten čas, keď sme zaparkovali pred liečebňou a ja som uvidela, kde budem bývať najbližšie tri roky.

Matt mi pomohol vystúpiť a poobzerala som sa dookola.
Musím uznať, bolo to tam krásne.

Okolo budovy sa rozprestieral obrovský park s fontánami.
Bol to doslova kaštieľ.

Fascinovane som sa okolo seba rozhliadala, no už len tým, že to je liečebňa sa mi to hnusilo.
Chytila som Matta za ruku a išli sme spolu aj s kuframi k bráne, kde nás čakala nejaká pani.

"Zdravím vás." usmiala sa na nás milo.
"Dobrý deň." aj ja som sa snažila pôsobiť milo.
"Tak vy musíte byť Mellissa." povedala a podali sme si ruky.
"To som pani..."
"Bloom." doplnila ma.
"Tak, poďme to rýchlo podpísať." všetko som už chcela mať za sebou.

Sadli sme si do nejakého altánku, kde nás čakali papiere.
Sadla som si na drevenú lavičku a do ruky som zobrala pero.

Pozorne som si prečítala každé slovo a napokon som to podpísala.
Pani Bloom sa usmievala od ucha k uchu a papier mi zobrala z ruky.
"Tak, môžeme sa presunúť dovnútra." povedala milo a už sa dvíhala.
Otočila som sa na Matta, ktorému sa znova v očiach leskli slzy.
Tvár som mu zobrala do rúk a dala mu nežný, no vášnivý bozk.
Bolo to poslednýkrát, čo budem môcť cítiť jeho pery v najbližších troch rokoch.

Odtiahla som sa od neho, no Matt mal stále zatvorené oči, akoby ten bozk stále prežíval.
Chcela som odísť, no chytil ma za ruku.
Rýchlo som sa mu vytrhla a aj s kuframi utekala za pani Bloom, ináč by som s ním ostala a nikdy ho nepustila.

Tak sa za to hanbím😝😝