Život je krutý ✔

23. kapitola-"Perfektný" deň

Mellissa

Vyhrážanie mi nijako nepomáhalo, tak som mala už iba poslednú možnosť.
Nôž som si priložila k žilám a Alex stuhol.
"To by si neurobila." predniesol sebaisto, no ja som ho chcela vyviesť
z omylu a pomaly som si prešla po koži, no nie hlboko, lebo som nemala v úmysle nejako si ublížiť.

"Neblbni!" povedal vystrašene.

"Tú vec, ktorú máš v ruke zahoď na zem a kopni ju mojim smerom." nakázala som mu, no ním ani nehlo.
"Nehrajme sa na mačku a myš. Poď so mnou a uvidíš, že sa so mňa zamiluješ tak ako ja do teba." snažil sa ma presvedčiť.
Malý pramienok krvy už stiekol na zem a ja som sa na neho zahľadela.

V tom dovnútra vtrhol Matt a ani neviem ako sa ku mne dostal Alex, nôž mi vytrhol z ruky a dal mi ho pod krk.
Začala som zrýchlene dýchať
a v očiach som ucítila slzy.
"Nechaj ju na pokoji a pusti ten nôž." prikázal mu Matt, no nijako na to nereagoval.

"Keď ju nemôžem mať ja, tak nikto." povedal Alex odrazu a na krku som pocítila väčší tlak.

Zrazu sa ozvala strela a stisk okolo môjho krku zoslabol.
Zarazene som sa pozerala na Matta
a až teraz som si všimla policajtov, ktorý zvierali zbrane.

Pozrela som sa za seba a uvidela som Alexa ležiaceho na zemi v kaluži krvy.
Ruku som si priložila k ústam a hodila som sa Mattovi do náručia.
"Už je to dobré." utišoval ma, keď som zavzlykala.
V Mattovej náruči som sa cítila tak bezpečne, že takto by som chcela zostať naveky.
Ale predstavte si, že niekto koho poznáte už od plienok zrazu vidíte mŕtveho na zemi.

Matt nechcel, aby som to videla tak mi hlavu zobral do rúk a palcom mi jemne prešiel po líci.
Až keď mi z ruky vytiekla na zem ďalšia kvapka krvy, som si uvedomila, že som porezaná.
Všimol si to aj Matt a opýtal sa : "To sa ako stalo?"
"Ja...bola to jediná možnosť ako ho odohnať, no ani to nezabralo." povedala som smutne.
Potiahol ma hore do kúpeľne a posadila som sa na vaňu.
Matt celou silou udrel do steny
a zvesil hlavu.
"Mal som to vedieť." zašepkal si pre seba vyčítavo.
"Matt, určite si to nedávaj za chybu." chytila som ho za ruku.
"Mohol ti vážne ublížiť." zobral mi zranenú ruku a dal ju pod vlažnú vodu.

"Si moja priateľka a mal som na teba
v takejto situácii dať pozor." stále si vyčítal, no ja som hneď ztuhla.
On...on povedal, že som jeho priateľka?
"Ja-ja prepáč, to som nemal povedať." hneď sa chytil za ústa.
"Ja..." nevedela som čo povedať.
"Chceš tým povedať, že spolu chodíme?" spýtala som sa ho nadšene.
"Tak ak-ak to chceš." bol v rozpakoch.

Hneď som naše pery spojila a naše jazyky sa preplietli.
Z jeho strany som vedela rozoznať, aké šťastie práve prežíval.
"Stačí to ako odpoveď?" zopakovala som jeho vetu a obidvaja sme sa zasmiali.
No hneď som posmutnela, keď si predstavím, že do našej obývačky prišli policajti a záchranári a ešte to vysvetľovanie mame.
"Neboj sa, s políciou to vyriešime rýchlo a tvojej mame to môžem povedať ja." navrhol, no ja som hneď pokrútila hlavou.
"Mame to musím vysvetliť ja." povedala som smutne.
"Dobre, poď pôjdeme dole." chytil ma za ruku.

Zišli sme po schodoch a tam nás čakal nejaký policajt aj s mamou.
Alexovo telo aj jeho krv tam už neboli a ja som si mierne vydýchla.
Hneď ako ma mama zbadala sa ku mne rozbehla a tuho ma objala.
"Moje dievčatko." plakala a ja som jej objatie opätovala.
"Čo sa stalo?" spýtala sa ma, no to k nám prišiel už aj policajt.
"Všetko nám poviete na policajnej stanici. Prosím, poďte s nami." oznámil.
"Matt, kľudne choď domov. Napíšem ti, keď skončím." usmiala som sa na neho.
"Dobre, Liss." tiež sa usmial a odišiel, keďže sme nevedeli ako reagovať pred mamou.

Prišli sme na policajnú stanicu a nejaký chlap ma zaviedol do vypočúvacej miestnosti.
"Takže, ja sa vás budem pýtať otázky
a vy mi na ne odpoviete. Jasné?"
"Áno." prikývla som.
"Čo u vás robil pán Steap?" znela lebo prvá otázka.
"Viete...my sme boli kamaráti od narodenia, no posledné roky ku mne prechovával pocity, ktoré som mu nechcela opätovať. On to zobral zle
a začal byť agresívny." odpovedala som.
"Dobre. Čo myslíte pod pojmom agresívny?" pýtal sa ďalej.
"Vytiahol vreckovku nasiaknutu nejakou omamnou látkou a ja som sa zľakla. Vybrala som na neho nôž a vtedy prišiel môj...priateľ a vaši...kolegovia. Alex mi nôž vytrhol z ruky a...a priložil mi ho ku krku.
V pravej chvíli...ho policajti postrelili." dopovedala som ťažko, lebo pri tej spomienke sa mi chce znova plakať.

"Ďakujeme, to je všetko čo sme potrebovali vedieť. Môžete ísť." povedal a ja som odtadiaľ rýchlo vypadla.

Nasadla som do auta k mame a čakalo ma ďalšie vypočúvanie.

Matt

O tri hodiny skôr

Hneď ako Liss odišla a zazvonilo na prestávku som sa zdvihol a namieril si to k tej Anabel.
Nikto nebude ubližovať mojej Liss.
"Ehm, môžem sa s tebou pozhovárať?" začal som.
"No?" spýtala sa a koketne sa na mňa usmiala.
Bolo mi z tejto plastickej kravy normálne na zvracanie.
"Pekne si to teraz vyjasníme. Dáš Liss pokoj a všetko bude fajn." povedal som s úmyslom vyriešiť to.

"Čo ak nie?" zachechtala sa.

"Tak to potom pre teba nedopadne dobre." povedal som rozzúrene.
"Ty by si zbil dievča?" znova sa smiala.
"Hah, ak ma naštveš ešte viac, tak áno." buchol som päsťou do lavice
a ona bola konečne ticho.

"Tak, dohodneme sa?" nemal som už náladu ani čas sa s ňou naťahovať.
"Uvidím." znova sa jej na tvári zjavil úsmev.
"Tak asi sme sa nepochopili. Ale potom ver, že v tomto meste končíš." zašepkal som, lebo by som asi na ňu vyletel.
"A-ako to myslíš?" konečne som našiel jej slabé miesto.
"Jednoducho. Zariadim, aby si v tomto meste skončila nadobro. Nebudeš tu mať popularitu, moc, proste nič."
Ona nahnevane vstala a odišla preč
a ja som vedel, že nateraz som vyhral.
Ak niekto Liss znova ublíži, tak bude mŕtvy.
To som ešte nevedel, že presne to sa stane.

Prítomnosť

Unavene som sa hodil na gauč a nechal som sa užierať výčitkami.
Mohol som v tom zabrániť, no aj tak som to dopustil.
Dopustil som, aby Liss trpela, aby sa bála.
A to ma na tom tak mrzí.
Keby som bol s ňou, keď sa stalo to
s Anabel, tak by sa to nestalo.
No už je neskoro plakať nad rozliatym mliekom, no pozitívne na tom je to, že už nám dá pokoj nadobro.

V tom niekto zazvonil na dvere a ja som rýchlo išiel otvoriť.
"Pošta." usmial sa na mňa celkom milý chlapík a s poďakovaním som ju prijal.
Bola to malá obálka, no meno odosielateľa ma zaskočilo najviac.
Stacy Steap.

No, tak asi som vám splnila želania a Alex má to čo si zaslúžil.
Liss ale zase začala trápiť Anabel, no vyzerá to tak, že nateraz jej dá pokoj vďaka Mattovi.
A jemu zas prišiel list od Stacy.
Čo myslíte, čo tam bude?
Papa pri ďalšej kapitole😘😘!