Život je krutý ✔

21. kapitola-Slzy

Mellissa

Cítila som sa, akoby ma niekto zradil.
A hlavne osoba, ktorej som vždy verila najviac.
Je možné, žeby sa človek mohol zmeniť tak veľmi ako Alex?
No aj tak sa na to snažím nemyslieť, vďaka Mattovi.
Obidvaja sme sedeli na gauči a pozerali Teória veľkého tresku.
Tak sme sa smiali, až nám z očí tiekli slzy.

Trochu som sa o neho podoprela
a robila som sa že nič.

V tom sa na dverách ozvalo klopanie
a mnou jemne trhlo.
Matt ihneď vstal a podišiel k dverám.
Znova sa ozvalo nedočkavé klopanie a ja som podišla k Mattovi.
Rýchlo som dvere otvorila a stál za nimi Alex.
"Čo tu ten robí?" drzo ukázal na Matta.
"Nevidíš? Je tu so mnou." odvetila som drzo.
"To skôr čo tu ty robíš." snažila som sa hovoriť sebavedome.
"Idem za tebou."
"Lenže ja ťa nechcem ani vidieť." odvrkla som.
"Prečo?" nechápal.

"Prečo? Nerob zo seba neviniatko. Kvôli tebe je Stacy v blázinci! Oh, a aby som nezabudla ako si jej vyhrožoval a ubližoval. A čo tak tie klamstvá, ktoré si mi nahovoril? Že na vojnu." smiala som sa.

"To vieš odkiaľ?" spozornel.

"Od tej kurvy? A ty jej veríš?" smial sa aj on a už som to nevydržala a dala som mu peknú facku.
Zdvihol ruku a bol pripravený mi ju vrátiť, no aj Mattova ruka vystrelila do vzduchu a sotil Alexa dozadu.
Už teraz som z toho mala zlý pocit.

Alex sa postavil a bol pripravený zaútočiť, no Matt mu ani takú možnosť nedal.
"Buď odtiaľto hneď vypadneš, alebo dopadneš veľmi zle." varoval ho Matt.
"Len cez moju mŕtvolu. Ja Liss milujem! Nikto jej nemôže dať toľko lásky, ako ja jej!" napľul Mattovi do tváre, čo ho ešte viac rozzúrilo.
"Ale ja o tvoju lásku nemám záujem!" odkričala som mu naspäť.

"Aké zviera môže toto urobiť svojej vlastnej sesternici?!" kričala som ďalej, no on sa len smial.
"To kvôli tebe, láska." uškŕňal sa.
Ja som len pokrútila hlavou a Mattova päsť pristála na jeho tvári.
Matt bol natoľko vynervačený, že neprestával a ja som musela zakročiť.
Alex sa snažil údery vrátiť, no Matt bol silnejší.

Vošla som medzi nich a Mattovi som zabránila v ďalšom údere.
Ten sa napokon skľudnil a ja som ho radšej objala.
"A už ťa tu nikdy nechcem vidieť!" kričal na Alexa nazúrene.
Alexovi nezostávalo nič iné ako spakovať sa a až teraz som si uvedomila, že sme susedom urobili pekné predstavenie.

Vydýchla som si až keď výťah zmizol
na prízemí a Matt si ma k sebe privinul viac.
Navzájom sme si pozerali do očí a v jeho očiach som uvidela túžbu.
No on iba rýchlo zažmurkal a povedal : "Poďme dovnútra."
Ja som prikývla a s jeho rukou okolo pása sme vošli dnu.

"Čaj?" spýtal sa ma a ja som prikývla.
"Ovocný." usmiala som sa na neho
a snažila som sa situáciu trochu odľahčiť.
"Oki." usmial sa na mňa a zmizol niekde v kuchyni.
Až teraz som zaregistrovala, že seriál stále beží a tak som sa pohodlne usadila na gauč.

Matt

Keď som sa do obývačky vrátil, tak som na gauči uvidel spiacu Liss.
S úsmevom som si k nej prisadol
a prehodil som cez ňu deku.
Na chvíľu som sa na ňu zapozeral, lebo vyzerala ako taká šípková ruženka.
To, že som ju chcel pobozkať na chodbe bola...ja ani neviem čo to bolo.
Ale v tej chvíli som cítil, že to naozaj chcem.
Že ju chcem mať pri sebe.
Neviem, kde sa to vo mne vzalo, ale chcem sa tomu strániť.
Čo keď to tak Liss necíti a len to poraní naše priateľstvo?
Nikdy by som ju nechcel stratiť.

Ona je jediná, pri kom nemusím myslieť na tú škaredú minulosť.

Keďže som si ju netrúfol preniesť, tak iba vypol telku a nechal ju spať.

*****

Za dve hodiny sa nejaki začala prehadzovať a napokon sa aj zobudila.
"Dobre si sa vyspala?" smial som sa.
"Oh, prepáč." ospravedlňovala sa.
"To je v poriadku." upokojil som ju.
"Ja teda už pôjdem domov." chcela sa zdvihnúť, no rýchlo sa zarazila a skrčila tvár.
"Čo sa deje?" vyľakane som k nej podišiel.
"To-to prejde." precedila pomedzi zuby.
Pochybovačne som sa na ňu pozrel
a pichlo ma pri srdci keď som ju takto videl.
"Nechceš pohár vody?" navrhol som
a ona jemne prikývla.
Hnal som sa do kuchyne a do prvého pohára, ktorý mi prišiel pod ruku som napustil čistú vodu.

Sadol som si k nej a pomohol som jej napiť sa.
Dala si tak dva glgy a potom pohár položila na stolík.
"Lepšie?" spýtal som sa a ona iba prikývla.
"Zoberiem ťa domov." povedal som jej a našťastie nenamietala.

Zaparkoval som pred ich domom
a trval som na tom, že ju odprevadím až do izby.

Doma našťastie nikto nebol a pomohol som jej dôjsť do izby.
"Kde máš rodičov?" spýtal som sa jej, lebo už bolo šesť hodín.
Ani som si neuvedomil ako rýchlo ten čas ide.
"Otec neviem kde je a tak je to dobre
a mama pravdepodobne v práci." povedala smutne.
"Mal by si ísť domov. Tvoji sa tiež budú hnevať, nie? Vlastne ja som ich ešte nevidela." zamyslela sa a ja som hneď posmutnel a začal sa mi sťahovať žalúdok.
"Matt?" ozvala sa Liss.
"Moji rodičia už dávno nežijú." povedal som bez emócií a ona sa zarazila.
"Ja-ja to s-som nevedela, p-prepáč." koktala.
"To je v poriadku. Nemohla si to vedieť. Stalo sa to pred rokom. Mali sme autonehodu a preto som bol na vozíku." objasnil som to.
Liss sa do očí vtlačili slzy, ktoré jej následne stiekli po líci.
"Prečo plačeš?" nechápal som a vtiahol som ju do objatia.
"Je mi to tak ľúto. A ja som si z teba robila srandu." plakala.
"To všetko je za nami, neplač." jemne som ju hladkal po vlasoch.
"Prečo si na mňa taký dobrý? Ešte nedávno sme sa nenávideli." smrkla mi do trička a ja som jej tvár chytil do dlaní a namiesto odpovede som nám spojil pery.

Bolo to...krásne.
V tom bozku bolo veľa pocitov
a medzi nimi aj láska.
Bol som šťastný, keď Liss začala spolupracovať, ale zas mi prišlo zle z toho, že ešte len včera mi ex priateľku odviezli do blázinca a ja tu bozkávam Liss.
No ani to ma neprinútilo odtiahnuť sa od nej.
Pery mala také jemné a mäkké a teraz som mal ten pocit, že naše pery do seba perfektne zapadli.

Po chvíli sme sa od seba museli odtiahnuť kvôli nedostatku kyslíka.
Čelom som sa oprel o to jej a dal som jej ešte maličký bozk na čelo.
Pohladil som ju po jej hebučkom líci
a povedal : "Nestačí ti toto ako odpoveď?"
Ona len privrela oči a jemne som ju chytil za ruku.
"Už budem musieť ísť." povedal som smutne a postavil sa.
Ona sa na mňa len prosebne pozrela, no ak by som bol v jej prítomnosti
o niečo dlhšie, tak to by som asi zošalel.
No len v tom dobrom.