Život je krutý ✔

38. kapitola-Práca

Mellissa

Bol pondelok a obidvaja sme sa chystali do našich nových prác, no ja mám vlastne ešte len konkurz.
Jemne som sa nalíčila, no nie veľa aby si o mne nemysleli, že som nejaká nezadaná štetka.

Usmiala som sa do zrkadla a vyrazila za Mattom.
Ten už zápasil s kravatou a musela som si dať ruku na ústa, aby som sa nezačala smiať.

"Ako ti to ide?" zachichotala som sa nakoniec.

"Bavíš sa?" škaredo sa na mňa pozrel.
"Celkom aj hej." uhla som pohladom.
"Tak mi prosím pomôž." podišiel ku mne a pritiahol ma k sebe.
"Za čo?" šprngla som mu po nose a so smiechom odišla urobiť raňajky.

Matt pred chvíľou odišiel aj bez tej kravaty, čo mi prišlo neskutočne vtipné. Ja ešte dopíjam kávu a psychicky sa pripravujem na to, čo bude následovať ďalej.
Snáď nám to obidvom vyjde.

*****

Zaparkovala som pred vydavateľstvom a privrela oči.
"Nádych, výdych." snažila som sa ukľudniť, lebo nervy mi išli doslova prasknúť.

Stále s nervozitou som vystúpila a s úžasom som si prezerala obrovskú budovu, ktorá bola predo mnou.
Bola sklenená, a vysoká skoro ako mrakodrap.
Fascinove som zaklopala na dvere, ktoré mi otvorila nejaká vysmiata pani.

"Vy budete Melissa, však?" spýtala sa a ja som prikývla.
"Ja som Deny. Riaditeľova asistentka. Mám ťa oboznámiť s týmto priestorom, aj keď budeš pracovať doma. Teda, ak ťa pán Stuff zoberie." vysvetľovala a pri tom jej hnedé kučery padali do okuliarov, ktoré nosila na sebe.
Počkať...
Stuff?

To je predsa Deanove priezvisko.
Nie, to musí byť len náhoda.
Alebo?

"Každý tu má svoju kanceláriu aj s tlačiarňou. Jedna je tu aj tvoja, keby si chcela skúsiť pracovať tu." povedala Deny a išli sme schodmi na ďalšie poschodie.

Hneď tam sme vošli do dverí, označených ako riaditeľňa.
Pozbierala som všetko svoje sebavedomie a narovnala sa.
Hneď mi do očí udrel Dean, sediaci na kresle riaditeľa, a medzitým Deny odišla.
"Opäť si vidíme, Mellissa." usmial sa šarmantne.
"Sadni si." ukázal na kreslo oproti sebe a tak som aj urobila.
"Zdedil si po ockovi?" zachichotala som sa, aj keď som sa snažila byť čo najmilšia.

"Prečo hneď tak zhurta? Dlho sme sa nevideli. A áno. Zdedil som." usmieval sa stále pokojne.
"Hmm...no, myslím že by sme nemali strácať čas nejakými kecami. A už vôbec nie s tebou." snažila som sa to celé skrátiť.
"Dobrý nápad. Dám ti jeden text päťstranový text po francúzsky a druhý s iným obsahom po anglicky. Tvojou úlohou to je preložiť. Preklad mi pošleš na email a podľa toho ťa prijmem." povedal a posunul smerom ku mne tie texty.

"Dobre. Koľko času mám na to?" spýtala som sa.
"Chcem aby si mi to poslala najneskôr zajtra do desiatej." oznámil so zákerným úsmevom.
"Fajn." prikývla som a rýchlo sa zdvihla z miesta.
"A, nechceš náhodou ten email." zasmial sa a ja som pretočila očami.
"Daj." zobrala som mu papierik z ruky a keď som chcela vyjsť preč, tak sa ešte ozval Dean : "A pozdravuj svojho priateľa!"
Keďže sa mi vôbec neoplatí na jeho provokovanie reagovať, tak som rýchlo odišla preč.

"Ako to išlo?" spýtala sa ma Deny pri východe.
"Dobre. Myslím, že mám šancu." usmiala som sa.
"Držím palce. Vyzeráte, že si to zaslúžite. A aj keby, pán Stuff je ľahko podplatiteľný." žmurkla na mňa a mne sa v tom momente zdvihol žalúdok.
"Myslím, že za to mi to nestojí." privrela som oči a konečne z tadiaľ vypadla.
Už asi viem ako si tá Deny vybojovala miesto.

Doma som sa unavene hodila na gauč a zavrela oči.
Myšlienky mi lietali hlavou, a medzi nimi aj myšlienky na Deana.
Čo keď mi tam len narobí problémy, alebo...
A možno len zbytočne vymýšľam.
Vidno, že sa nezmenil, no ak chcem to miesto, tak to musím nejako prekusnúť.

Onedlho sa otvorili dvere, z ktorých vyšiel Matt.
"Tak, ako to išlo?" posadila som sa a spýtavo sa na neho pozrela.
"Perfektne. Majú tam kávovar a nikoho, kto by mi pílil nervy." zasmial sa.

"Tak to je super!" zaradovala som sa.

"A ty?" spýtal sa ma.

"No...ako to povedať." zahryzla som si do pery.
"Bolo to až tak zlé?" prisadol si ku mne.
"Tak...ani nie, no vedúci tam je Dean." posmutnela som.
"Ten Dean?" zaťal zuby.
"Áno, ale nemusíš sa obávať. Dal mi pár strán na preloženie a podľa toho ma prijme." vysvetľovala som mu.
"Neviem, neviem." chytil ma za ruku.
"Naozaj sa nemusíš báť. Budem v poriadku. Ani ho nebudem vídať. Pracovať budem doma." usmiala som sa, aby som mu potvrdila, že to je v poriadku.

"Tak fajn." aj on sa pousmial, no aj tak som na ňom spatrila neistotu.
"Ja sa radšej vrhnem na tie papiere." povzdychla som si.
"Okej, aj ja musím niečo dorobiť." povedal a dal mi jemný bozk na čelo.

Už dobrých pár hodín sedím za počítačom a zatiaľ mám len päť strán.
Ani si neviete predstaviť, aké je to ťažké!
Myslím si, že schválne mi dal takýto ťažký test. Ako ho ja nenávidím!
Nechápem, ako som to s takým človekom mohla vydržať.

Keďže je už jedenásť hodín a stále som si lámala hlavu nad zbytkom textu, tak som sa to rozhodla ísť do postele za Mattom.

Nebadateľne som sa k nemu priplížila do postele a zabalila sa do periny.
"Konečne." zamumlal do vankúša a ako vždy ma k sebe pritiahol.
"To som ti až tak chýbala?" zasmiala som sa.
"Nie, len sa mi samému nedalo zaspať." snažil sa nájsť výhovorku.
"Hmm, neklam. Ja ťa už poznám." uškrnula som sa a za chvíľu som už bola v ríši snov.

Ahojte!
Už som sa vrátila a so mnou prišla aj nová kapitola!
Ak sa vám páčila, tak strašne moc by ma potešil nejaký ten vote, alebo komentár.
Čo si myslíte?
Dopadne to s Deanom dobre?
Papa😘😘