25. kapitola-Iba tma

82 10 10
                                    


Mellissa

Stála som pri šporáku a snažila som sa "uvariť" kuraciu polievku, no zrazu mi na hlave pristála...mrkva?
Poskočila som niekoľko centimetrov do vzduchu a mrkvu som vybrala.

"Čo...čo to?" spýtala som sa zarazene, no keď som si všimla chechtajúceho Matta, hneď mi to došlo.
Pokrájala som papriku a tá hneď letela Mattovym smerom.

Tá skončila na jeho tvári a tentokrát som sa začala smiať ja.
To som ale ešte nevedela, aká vojna vypukne.

Za chvíľu obývačkou leteli uhorky, paradajky, papriky, zamiaky a...ponožky?

Skončilo to tak, že sme do seba narazili a obidvaja sme so smiechom skončili na zemi.

Dlho sme sa nevedeli spamätať a stále sme sa hihňali, no potom mi zrak padol na ten neporiadok a dobrá nálada hneď pominula.
"Pomôžem ti." povzdychol si a jedným ťahom ma zdvihol na nohy.
"Mama to uprace." pokrčila som plecami, no to asi nebola úplná pravda.
"Neblázni, upraceme to." chytil ma okolo pása a dal mi jemný bozk.
Pokrútila som nad ním hlavou a pustila som sa do upratovania.

Zohla som sa po zostatok uhorky na zemi a na mojom zadku som ucítila Mattov pohľad.
Len som sa uškrnula a zohla som sa ešte viac.

"Provokuješ?" zašepkal mi do ucha, a ja som sa zľakla.

Otočil ma k sebe a rukou mi prechádzal od krku až po zadok, kde mu aj ostala.
Túžobne sa na mňa pozrel a privlastnil si moje pery.
Milovala som, keď som v ňom mohla vzbudzovať takéto pocity.
Jazykom mi dobýval ústa a majetnícky ma objal.
Ja som sa mu úplne oddala a nechala som sa unášať tým pocitom lásky, ktorý som v tej chvíli pociťovala.

Keď sme sa od seba odtiahli, tak sa mi zapozeral hlboko do očí.
Z rozmýšľania ma vytrhlo zvonenie mobilu.
"Prepáč." ospravedlnila som sa mu
a zdvihla som to.
"Áno?" začala som.
"Zlatíčko, chcem sa ťa iba spýtať, či pôjdeš na Alexov pohreb, lebo ten bude za dva dni." povedala mama.

"Ja...ja neviem." koktala som.

"Potrebujem to vedieť." súrila.
"Nie, nepôjdem." povedala som nakoniec.
"Dobre, oddychuj." povedala a zložila.

"Kto to bol?" spýtal sa ma Matt.
"Len sa ma mama pýtala či pôjdem na Alexov pohreb." oznámila som.

"A pôjdeš?"  spýtal sa ma.

"Nie." odvetila som jednoducho.
"Dobre, láska. Vieš, že ja budem stať vždy pri tebe." povedal a mňa pri tej prezývke zahrialo pri srdci.
"Viem." usmiala som sa na neho a jemne som mu bruškom prsta prešla po malom strnisku.

Okolo tretej Matt odišiel, lebo mi prikázal učiť sa, no a ja som sa ho rozhodla poslúchnuť.
V tom mi ale prišla správa, no do niekoho, od koho by som to čakala najemnej.

Anabel_sweetie💓 : Ty si taká malá sviňa.

Liss_Vackeli : Čo som ti zase urobila?

Anabel_sweetie💓 : Aha, tak ty nevieš. Za prvé, ako práva princeznička si už žalovala Mattovi
a to sa nepatrí. A po druhé, každý hovorí, že ten Alex Steap zomrel kvôli tebe. Fešný chalan, ale samozrejme, že všetko musí skaziť taká kurva ako ty.

Ani by som nepovedala, ako ma tieto slová zasiahli.

Liss_Vackeli : To snáď nemyslíš vážne! Ty si myslíš, že si nevšimne skoro zlomený nos? Hmmm, a chudák Alex iba kvôli tomu, že je "fešný"? Tak kto je tu kurva. A keby niečo, tak zomrel jeho chybou. A to preto, lebo sa do mňa zamiloval, a nie do takej štetky ako ty! A Matt? Iba ho závidíš, lebo by o teba ani nezakopol!

Táto sviňa bola len poslednou kvapkou benzínu do ohňa.
Čo si o sebe myslí?
Že keď sa začne vyhrážať, tak je hneď tá najlepšia?
Priznám sa, ani ja som nikdy nebola úžasné dievčatko, no Matt ma zmenil.
Už taká nie som.

Anabel_sweetie💓 : Žeby o mňa nezakopol? To sa ešte uvidí!

Z týchto slov ma úplne zamrazilo.
Čo chce urobiť?
Už teraz viem, že bude mať nejaký zákerný plán, no ja sa nenechám nachytať.
Nie som jedna z tých dievčat, ktoré
na jednu sekundu uvidí svojho priateľa bozkávať s nejakou inou a hneď s plačom odíde.
Ja si na ňu dám pozor!

V tom som chytila obrovské kŕče.
Chytila som sa za brucho a snažila som sa to nejako predýchať, no ono to stále neprestávalo.

Tie bolesti sa ešte zhoršili a ja som pošmátrala za mobilom, aby som mohla zavolať sanitku, lebo tieto bolesti boli omnoho horšie a nechcelo to prestať.
Z očí mi vyhŕkli slzy, ktoré som nedokázala zastaviť.

Keď to zdvihla nejaká žena, jediné čo som dokázala povedať, bola adresa
a potom už nič.
Iba tma.


















Život je krutý ✔Donde viven las historias. Descúbrelo ahora