Život je krutý ✔

16. kapitola-"Nebuď nahnevaný, bratranček."

Mellissa

Do izby som napochodovala so zlou náladou a poriadne som za sebou zabuchla dvere.
Prečo vždy všetko viem tak pokašľať?

Konečne sa zdalo, že som si našla iného kamoša okrem Alexa a proste to poserem.
Však to je to jediné čo, viem, no nie?

Nikdy sa mi nestalo, že by som mala také bolesti ako teraz.
Proste som dostala obrovské kŕče v bruchu a nedokázala som sa držať na nohách.

Hodiny ukazovali pol jedenástej, to znamená, že ak ma mama načapá, tak som v riti.
Rýchlo som prebehla do kúpeľne a konečne som zo seba mohla zmyť tie zlé pocity.

Potom som sa rýchlo zababušila do perín a zapla som si mobil ako každý večer.
Hneď mi na obrazovke vyskočila správa, prekvapivo od Deana.

Cutie_Dean : Už začínaš baliť aj autistu?

A pod tou správou bola priložená fotka, ako sme s Mattom v parku a smeje sa.

Liss_Vackeli : Odkiaľ to máš?

Cutie_Dean : To vôbec není podstatné. Chcem ťa len upozorniť, že sa z teba stáva vážne štetka.

Liss_Vackeli : Odkedy sa o mňa staráš?

Cutie_Dean : Ja len, že sa ti to potom môže vypomstiť.

Liss_Vackeli : Vyhrážaš sa mi?

'Videné'

Hneď mi vie taký ch*j ako on znepríjemniť život.
Čo sa do mňa stará?
A vôbec, s Mattom by som si nikdy nezačala.
Je to také isté, ako s Alexom.
Úprimne, Matt je veľmi pekný, no není to môj typ.
A vlastne ani neviem aký je môj typ.
Mám taký pocit, že s chlapmi si dám na nejakú dobu pauzu.

Ráno v škole

Hneď ako som vošla do triedy, tak som zamierila k Mattovej lavici so zámerom vyžehliť si to u neho.
"Ahoj." prisadla som si k nemu a on na mňa iba hodil úsmev.
"Ja...chcem sa ti ospravedlniť, ako som to včera pokašľala." povedala som s ospravedlňujúcim úsmevom.
"Ale veď ty si nič nepokašľala." zasmial sa.
"Len som bol uťahaný." dodal ešte, no ja som mu moc neverila.
"Tak fajn." nechala som to tak a keďže už zvonilo, tak som si rýchlo vybrala učebnice.

"Tak, chcem aby si každý utvoril dvojicu, a každá bude robiť projekt o hocijakom meste v Austrálii." povedala učiteľka a ja som začala pochybovať, či budem mať s kým.
"Môžem byť s tebou?" spýtala som sa nádejne Matta.
"Jasné. Dnes po škole u teba." usmial sa a ja som si vydýchla.
Aspoň niekto ma nenechal v štychu.

Alex

Boli tri hodiny, keď som sa rozhodol, že pôjdem za Liss.
Aj keď tu nie som ani týždeň, no chcem jej povedať niečo, čím si som istý už veľmi dlho.
Poviem jej, že ju milujem.
Trvá to už osem rokov a ja už nehodlám čakať.
Viem, že to cíti rovnako a ja na ňu nedokážem prestať myslieť.
Každá sekunda bez nej je utrpenie.
Každá sekunda, keď sa nemôžem pozrieť do jej nádherných očí je utrpenie.

Podišiel som k dverám jej domu a zľahka som zaklopal.
Prekvapilo ma, keď sa zvnútra ozval smiech, ktorý nepatril len Liss.
"Ahoj." pozdravila ma s úsmevom, keď otvorila.
"Ahoj...te." povedal som sekavo, keď sa za ňou objavil nejaký chlapec.
"Ja už pôjdem. Ten projekt nezabudni priniesť do školy." prehodil si tašku cez plece a odpochodoval preč.
"Matt, spolužiak." povedala a rukou mi pokynula nech idem dovnútra, no ja som odmietol.
"Prečo?" nechápala.
Len som pokrútil hlavou a rozbehol som sa do auta ako zbabelec.

Zastavil som pred barom, kde som si zaistil jedno stretnutie.
"Vodka, dvakrát." povedal som barmanovi a pohodlne som sa usadil na stoličke.
Vytiahol som mobil a začal som sa prehrabovať v zozname Lissiných spolužiakov.
Matt Richards.
To bude asi on.
V tom ku mne podišla a objala ma okolo pliec.

"Čo ti tak trvalo?" hneval som sa.

"Prepáč, kačka." zasmiala sa a ja som nad ňou len pretočil očami.
"Nebuď nahnevaný, bratranček." stále sa smiala.
"Stacy, teraz sranda bokom." zvážnel som.
"Fajn." odvrkla a oprela sa o stoličku oproti mne.
"O čo ide?" spýtala sa ma.
"Vieš...ide o to dievča, Liss o ktorej som ti hovoril." začal som.
"Aha, to je tá, do ktorej si zamilovaný." zaškerila sa.

"Hej, hej. Chcem ťa o niečo poprosiť.
Nos do nej strká ešte jeden chlapec. Volá sa Matt Richards. Chcem, aby si ho zamestnala a potom pekne odkopla ." oznámil som jej.

"M-Matt? To nemôžem." protestovala.

"Ty budeš robiť čo ja poviem, rozumieš?! Pekne sa o neho postaráš aj keby to malo stáť čokoľvek!!" vrieskal som na ňu a v očiach sa jej zračil strach, no mne to bolo jedno.

"Dobre." šepla plačlivo.
"Pozri sa mi do očí." sánku som jej stlačil medzi dva prsty a prinútil som ju pozrieť sa mi do očí.
"Ak sa bude aj naďalej starať do Liss, tak ho pekne zničíš. Položíš ho na kolená a to len keď ti ti poviem. A uvidíš, že ešte si to užiješ." šepkal som jej do ucha a potom som ju silno odstrčil ďaleko od seba.
"Alebo mám ísť za Drewom?" zachechtal som sa.
"Nie prosím!" zvlykla.
"Takže si to zhrňme. Omotáš si ho okolo prsta a dáš mu to, čo bude chcieť..." no nedokončil som, lebo do toho povedala : "On taký nie je."
A to ju stálo pekne štiplavú facku.
"Omotáš si ho okoli prsta a dáš mu to, čo buď chcieť. Zamiluje sa do teba a keď poviem, tak ho odkopneš tak, že sa z toho bude ešte dlho spamätávať
a dá mojej Liss pokoj." dokončil som pokojne.
"Si blázon." sykla, no ja som sa rozhodol proste ju ignorovať a odišiel som.