Život je krutý ✔

17. kapitola-Neúprimnosť

Stacy

Nechápala som, čo ho to pochytilo.
Nikdy nebol...takýto.
Nikdy si na mňa nedovolil zvýšiť hlas a už vôbec nejako mi ublížiť.
Možno...možno ho aj ľúbim, no nie som pripravená na ďalší vzťah.
Vždy som bola jeho malá sesternička
a teraz toto?
Nechcem to Mattovi urobiť, lebo ho mám naozaj rada a som šťastná keď
s ním môžem stráviť čas, no ublížiť mu?
To nedokážem spraviť, no nemôžem riskovať, žeby Alex zavolal Drewovi.
Musel zájsť až tak ďaleko a vyhrážať sa mi?
Tá facka ma nezasiahla tak ako to, žeby ma kľudne aj predal Drewovi.

A prečo zrovna Matt?
Nebola Melissa jeho nepriateľka, alebo sa mi to iba zdalo?

S rukou na líci som odpochodovala na záchody a nespokojne som sa pozerala na môj odraz v zrkadle.
"Prečo si taká neschopná? Prečo proste neodídeš preč?" šepkala som smerom k svojmu odrazu.
A vlastne aj viem odpoveď.
Našiel by ma.

Celá naša rodina už niekoľko rokov pracuje pre FBI a majú prístup
k takýmto veciam.
Nenechal by ma odísť len tak, keď mu teraz tak preplo.

Do rúk som si napustila studenú vodu
a ovlažila som si ňou tvár.
Zobrala som do ruky servítok a utrela som si ním tvár.
Znova som sa zahľadela do zrkadla
a potom som už odišla preč.

Keď som prišla domov tak už bolo šesť hodín a tak som sa rozhodla, že to chcem mať všetko za sebou a zavolala som Mattovi.
"Ahoj, môžeme sa stretnúť?" spýtala som sa, keď zdvihol.
"Samozrejme, prídem za tebou. Očakávaj ma tak za desať minút." povedal a už zložil.

Presne o desať minút už klopal na dvere a ja som bola čím ďalej, tým viac nervózna.
"Čauko." snazilae som sa znieť čo najuvoľnenejšie.
"Ahoj, kam by si chcela ísť?" spýtal sa ma.
"Tak...môžeme ísť do nejakého parku." navrhla som medzitým, ako sme kráčali k autu.

Za chvíľu sme sa už prechádzali po parku a vládlo medzi nami nepríjemné ticho, ktoré som sa rozhodla prelomiť : "Je tu jedna vec, ktorú by som ti chcela povedať."
"No?" spýtal sa zvedavo a mne začínalo byť zo sebou viac a viac zle.
"Ja...neozaj sa nepoznáme dlho, no ja viem, že ťa mám viac ako rada.
Chcem-chcem tým povedať, že ťa ľúbim." povedala som asi najtrápnejšie ako som vedela, no vlastne to aj bola pravda.
Ľúbim ho, no nepáči sa mi tá časť, že ho mám potom zradiť.

"Ja..." nenachádzal slov.

"Nemusíš mi odpovedať hneď." snažila som sa túto situáciu nejako upokojiť.
"Nie, ja to cítim rovnako." chytil ma za paže a pritiahol si ma bližšie k sebe.

Cítim sa, akoby som nejakému dievčaťu ukradla niečo, čo malo patriť jej.
Možno aj Liss.
Viem, že si nie sme súdený a obaja patríme niekomu inému, no nemám na výber.

A nakoniec naše pery spojil, no nebolo to také, ako to každý opisuje.
Nezapadli do seba ako kľúč do dvier.
Bolo to také...suché.
Nebola v tom skutočná láska a to bolo na tom to smutné.
Obidvaja sme to povedali iba zo smútku, že niekoho pri sebe teraz potrebujeme a on si to asi tiež uvedomuje.

Po chvíli sme sa od seba odtiahli a zahľadeli sme si do očí.
Jemne sa na mňa pousmial a povedal : "Pozývam ťa do kina."
"Mile rada." zasmiala som sa a nechala som sa viesť za ruku.

Matt

Ani neviem opísať, aký zmätok som v sebe pociťoval.
No to najdôležitejšie bolo, že tam neboli pocity ako úprimnosť a láska.
Neviem prečo som povedal, že aj ja to tak cítim, no pravdepodobne som chcel vo svojom vnútri vyplniť tú dieru, ktorú vo mne zanechala tá autonehoda.
"Ktorý film chceš?" spýtala sa ma.
"Mne je to jedno, vyber ty." usmial som sa na ňu, aj keď som vôbec nemal náladu.
"Tak poďme na Pirátov z Karibiku." navrhla a ja som len prikývol.
"Dva lístky na Pirátov z Karibiku, poprosím." povedal som predavačke.
Tá nám lístky dala a vošli sme do sály, kde sa mal film prehrať.

V polovici filmu ho niekto stopol
a dovnútra sa dovalili SBS-kari.
Podišli k jednému chlapovi a z rúk mu zobrali kameru, ktorá ešte stále natáčala.
"Teraz pôjdete s nami a pekne počkáte na políciu." povedali mu a chytili ho za paže.

Určite nahrával film a nasnímali ho kamery.
Pri šťastí ho nepošlú za mreže.

Za chvíľu pustili aj film a my sme ho mohli v kľude dopozerať.

"Ako sa ti páčil film?" spýtal som sa Stacy, keď sme už vyšli z kina.
"Bol skvelý." usmiala sa a chytila ma za ruku, čo som veľmi nečakal a tak mnou trochu trhlo.
"Zaveziem ťa domov?" spýtal som sa jej, aby som prerušil to trápne ticho.
"To by som bola rada." usmiala sa
a nastúpili sme do auta.

Až keď som sa vrátil domov, tak som si uvedomil, že chodím s niekym, koho nemilujen.
Skvelé!

Ahojte, ospravedlňujem sa, že táto kapitola je taká krátka😣.
Takže, vyjde Stacy plán?
A ako vidíme, tak Matt už má priateľku, s ktorou ale nechce chodiť😁😱.
Ako to bude ďalej?
Papa, v ďalej kapitole😘😘