Život je krutý ✔

14. kapitola-Nový domov

Mellisa

To, čo som včera povedala Mattovi som povedala iba preto, lebo chcem od pondelka začať s čistým štítom.
Ešte len sa vysoká začala a uznajte, nezačala som práve najlepšie a tak som aj skončila.

Už je mi jedno, čo si všetci hovoria, proste som si to chcela s Mattom vyjasniť a hotovo.

Vysokú už nejako prežijem a potom pojdem svojou cestou.
No tu som zabudla na jeden zádrhel.
Tú rakovinu musím ísť liečiť.
A to mi kazí všetky plány.
Ale však...kam sa ponáhľať?

Práve sedím na teraske, posrkávam si z ľadovej kávy a snažím sa chytiť bronz.
Proste skvelý život, no nie?
Vlastne, ani by som nepovedala.
S mamou to je o niečo lepšie, no keď nemusím tak sa s ňou nerozprávam.

"Čau, tak už som tu." povedal nadšene Alex a hodil sa na stoličku vedľa mňa.
"Veľmi si mi tu chýbal." povedala som ironicky.
"Však ja chybám každému. Hlavne mame." zachechtal sa a ani ja som sa neubránila úsmevu.
Deň na to, ako prišiel sme sa znova skamarátili ako za starých čias
a vídame sa každý deň.

"Potrebujem od teba radu." povedal zrazu.
"Sem s tým." povedala som so zvedavosťou.
"Tak...chcem zapôsobiť na jedno dievča a neviem ako na to." povedal
a pritom sa červenal ako reďkovka.
"Veď máš dvadsať!" vyprskla som od smiechu, no asi to nebolo práve najpríjemnejšie.

"Ja-ja viem." povedal a stále sa červenal.

"Tak fajn, počúvaj ma." začala som stále chechtajúc.

"Podľa toho aký typ baby to je. Su dva typy. Tie čo chcú namakaných rebelov a tie čo majú radi džentlmenov
s ružami." objasnila som mu.
"Aha, tak ona buď skôr to prvé." zachechtal sa.
"Tak potom to bude o niečo jednoduchšie. Dávaj nenápadne vedieť, že si bol vo vojne. To také dievčatá dokáže...proste tým u nej zaboduješ. Potom určite dávaj najavo, že si silný a dokázal by si ju ochrániť.
To je pre dievčatá to hlavné." objasnila som mu.

"Ďakujem." povedal.

"A smiem vedieť, na koho tak chceš zapôsobiť?" spýtala som sa zvedavo.

"Nebudeš poznať." odpovedal vyhýbavo.
"Tak fajn. Poď, teraz ma pekne za tú radu pozveš na zmrzlinu." povedala som odhodlane so skrývajúcim úsmevom.
"Samozrejme, ako som si mohol myslieť, že by bola rada zadarmo." zasmial sa a vytiahol ma na nohy.
Konečne som zabudla na všetky problémy a žila som.

Matt

Môj víkend vyzeral asi takto : sedel som za notebookom a ďalej som hladal nejaké byty, keďže Stacy je na výlete s rodičmi.
Našiel som veľa pekných bytov a aj cena bola prijateľná, takže sa na mňa konečne usmialo šťastie.

Našiel som fakt jeden nádherný byt, ktorý bol v centre Kalifornie, takže fajn.
Napísal som predajcovi a dohodol som prehliadku na zajtra.

Keďže bolo ešte ráno, tak som sa rozhodol prejsť, čo je najlepšie na precvičovanie chodenia.
Aj keď mi to už ide skvelo, tak potrebujem trénovať.

Cestou z domu som sa rozhodol vyhodiť niečo, čo symbolizovali tú zlú minulosť.
Zastavil som sa pri smetiaku a vozík som do neho hodil, a s ním aj všetko to trápenie.
Ešte som sa uchechtol a potom som už nastúpil do taxíka, ktorý na čakal pred domom.

O pár minút sme blúdil medzi vysokými budovami, mrakodrapmi, až sme tú ulicu konečne našli a hneď na pohľad som vedel, že to je nejaká boháčska štvrť.

Vystúpil som z auta a do očí mi hneď udreli audiny, porshe, BMW-éčka, ktoré boli zaparkované pred panelákom, do ktorého mám ísť, ak sa toto dá panelák nazvať.
Určite to je o niekoľko levelov vyššie.

Keď už som si myslel, že som zablúdil, tak ku mne prešiel nejaký chlap.
"Vy ste pán Richards?" spýtal sa ma.
"Áno." odpovedal som mu.
"Dobrye deň, ja som pán Payne a mám vás previesť po byte, ktorý ste si vyhliadol." oznámil mi a ja som prikývol.
Prešli sme k ťažkým kovovým dverám a on vďaka nejakej kartičke dvere otvoril.

Aj zvnútra to vyzeralo ako nejaká agentúra a vôbec mi to s cenou nesedelo.
Všetko to bolo nové, moderné a čisté, čo u tety a strýka vôbec nebolo.
"Tak, prosím týmto smerom." ukázal pred seba a ja som vykročil s ním.

Obrovským presklenným výťahom sme sa dostali na siedme poschodie, kde by mal byť ten byt.
Podišli sme ku krásne vyrezávaným dverám z dreva a zase ich nejakou kartičkou otvoril.

Keď som uvidel ten byt, ja som myslel že sa mi sníva.
Bolo to obrovské!
Podlaha bola sivej farby a nábytok bol biely, taký moderný.
Gauč zaberal polovicu obývačky, lebo bol obrovský a takisto z bielej kože.
"Tento byt má tristošesť metrov štvorcových. Má dvanásť izieb : kuchyna, obývačka, tri kúpeľne, tri záchody, šatník, spálna, hosťovská izba a taká špajza." dopovedal a mne zostávalo iba žasnúť.
Neviem si predstaviť, že by toto všetko bolo raz moje.
"Dobre, môžeme prejsť do kuchyne." povedal a ja som sa pobral za ním.

Kuchyňa bola obrovská, bol v nej veľký lesklý stôl a pár stoličiek z čierneho dreva.

Prešli sme celý byt okrem spálne a tam sme teraz mierili.
Vošli sme do tej izby a ja som sa len uznanlivo usmial.
Bolo to nádherne spravené.
Bola tam obrovská posteľ s tiež bielym lesklým čelom.
Vedľa nej boli nočné stolíky a veľká skriňa.

"Tak, čo vy na to?" spýtal sa ma, keď sme prešli späť do obývačky.
"Je to tu naozaj nádherné. Beriem to." povedal som s úsmevom.
"Skvelé." nadhodil šťastne a začal sa hrabať v taške s papiermi.

"Tak, tuto to podpíšte a tento byt je váš." podal mi zmulu, no ja som si ju najskôr prečítal, nech neskočím na ulici.

Keď som si bop istý, že všetko je v poriadku, tak som to s úsmevom podpísal.
"Gratulujem." povedal a tú kartičku mi hodil do rúk.
"Peniaze poprosím na účet, ktorý je napísaný na zmluve." oznámil a odišiel.
So smiechom som sa hodil na gauč a konečne som mal pocit, že už je všetko presne tak, ako má byť.
Všetko.

Rýchlo som tých stopäťdesiat tisíc previezol na ten účet a rozhodol som sa ísť domov pre všetky vecí a keďže som už tak rozhodil peniazmi, tak by sa mi aj hodilo auto.
Zajtra pôjdem do nejakého bazáru.

U strýka som si zbalil všetky veci, kufre a s úsmevom som sa pobral do obývačky kde obidvaja sedeli, ako inak, pred telkou.
"Tak, my sa vidíme naposledy. Chcete mi niečo povedať?" uisťoval som sa, no keď boli obidvaja ticho, tak som iba prikývol a odišiel som s tým, že sa tu už nikdy nevrátim.

Tak, Matt si dnes konečne našiel domov a všetko sa vrátilo do normálu.
Alebo? Prosím komentáre! Chcem vedieť váš nazor, tí ktorý príbeh čítate.
Dnes som nechala nech si predstavíte ten byt sami, preto som nedala obrázok...
Uvidíme sa v ďalšej kapitole.
Papa😘😘