Bojovník osudu [Výnimoční #2 ]

★ 2. kapitola - Putá ★

Uf, no, stíham to len tak-tak, ale nechcela som vás pridlho naťahovať, keďže už aj tak príbeh pribudol oveľa neskôr ako som plánovala :) Kapitola - oficiálne prvá - z pohľadu inej osoby ako našej drahej Nel ;) Som vážne zvedavá, čo poviete na pána chladného Rentha, či je taký, ako ste si ho predstavovali a, ktovie, možno vás jeho pravý charakter prekvapí ;) Snáď sa bude páčiť :) 

Vstávať ešte pred východom slnka pre mňa nebola žiadna novinka, vlastne bol zázrak, že som nevstal už skôr, jednou nohou na polceste z domu, aby som sa vytratil, čo najrýchlejšie a nikto ma nezatiahol podieľať sa na rodinnom živote. Napriek tomu sa toto ráno zdalo akési iné.

Zobudil som sa s nesúhlasným stonom, keď sa odkiaľsi z mojej ľavej strany ozývalo rytmické buchotanie, ako keby čosi narážalo do steny a odmietalo prestať. Neochotne som otvoril oči a stretol sa s planúcim oranžovým pohľadom môjho aguera, Shetaniho, chlpatú čiernu hlavu mal naklonenú do strany, ako keby bol tiež prekvapený, že jeho majiteľ doteraz nevstal. Už bolo ráno, ako som si všimol, a šokovalo ma, že som v pohode spal celú noc, nezobudil som sa s prudkým trhnutím, celý spotený a lapajúci po dychu.

„Bež zistiť, čo je ten prekliaty zvuk," zahundral som smerom k Shetanimu, ktorý ticho zakňučal a vyparil sa z izby.

Kým sa aguer vrátil, stihol som sa osprchovať a prezliecť, akurát som si zaväzoval šnúrky na topánkach, keď potichu vkĺzol späť a sadol si predo mňa. Zahľadel som sa mu do planúcich očí, ktoré by mnoho ľudí dokázali vydesiť na smrť, hoci sa mne zdali také známe. Bol som so Shetanim tak dlho, že som občas nechápal, prečo sa ľudia týchto tvorov tak veľmi boja.

Pomaly som cítil, ako sa puto medzi nami prebúdza, bolo to ako keď čosi hľadáte na povale, no nespoznáte to, dokým z toho neodfúknete všetok prach. Najprv nebolo nič len chabá iskra na konci tej neviditeľnej nite, ktorá pojila naše mysle dohromady, onedlho sa to premenilo na solídnu myšlienku, ktorá sa mi objavila v hlave akoby bola moja vlastná. Nebolo to tak úplne čítanie mysle, také niečo dokážu len Výnimoční so schopnosťou telepatie, ale predsa to tam bolo, to zvláštne spojenie, vďaka ktorému sme vedeli, čo sa deje v mysli toho druhého.

Nepatrne som sa usmial, keď som pochopil správu – ten divný buchot mala na svedomí Annelie, trénovala vo svojej izbe, ktorá bola až priveľmi blízko tej mojej. Shetani bol celý natešený a vzrušený, pretože ako vždy, Annelie ho ochotne hladkala a škrabkala, a navyše sa s ním podelila aj o sušienky, ktoré ráno potiahla z nádoby v kuchyni.

Shetani nebol zvyknutý na toľko pozornosti aj od niekoho iného ako odo mňa. Rodičia nikdy neboli nadšení z predstavy veľkého zvieraťa, čo všade necháva chlpy a Myron s Lynn boli vždy buď príliš zaneprázdnení alebo príliš neistí z jeho mierne diabolského vzhľadu, aby sa oňho zaujímali.