Bojovník osudu [Výnimoční #2 ]

★ 51. kapitola - Tvárou v tvár ★

Tak nakoniec jazykovku nemám, čiže môžem pridať kapitolu tak ako zvyčajne :) Nenapadá ma žiadny duchaplný príhovor, tak asi len poviem toľko, že koniec už o dve kapitoly a ak sa vám táto časť bude zdať nejaká divná a domotaná, tak si z toho nič nerobte, mám pocit, že sa moje myšlienky kotúľali všelijakými smermi, keď som to písala... 

Civela som na Cassianov chrbát tak intenzívne, až som sa vlastne čudovala ako je možné, že ešte nevzbĺkol. Všetky zmysly som mala zbystrené, zvierala som dýku tak silno, až mi beleli hánky a prisahala som, že ak sa nás pokúsi znova zradiť, rozsekám ho na kúsky. A súdiac podľa pohľadu, akým ho prepaľoval Renth, mi s tým veľmi rád pomôže. Asi sme boli obaja hlúpi, alebo naše zúfalstvo nám nedalo inú možnosť, než ho nasledovať a vykašľali sme sa na zdravý rozum. Práve teraz bol Cassian jedinou možnosťou na záchranu Lynnette.

Došli sme ku schodom a Cassian zdvihol ruku, aby nás zastavil, naznačil nám, aby sme boli ticho, kým on sa pomaly zakrádal bližšie k nagasi, čo tam hliadkovali. Čosi si mrmlal popod nos, no tak potichu, že som nerozoznávala slová. Kým ho nagasi spozorovali, ostražití, klesli im viečka a obaja sa v driemotách zviezli na podlahu.

„Rýchlo choďte, na dlho ich to nezdrží," vydýchol.

Renth ma posúril hore a ocitla som sa v prázdnej chodbe, ktorá sa široko tiahla do oboch strán, lemovaná toľkými dverami, že by nám to zabralo príliš veľa času, ak by sme ich prehľadávali všetky. Otočila som sa na Cassiana.

„Teraz kam?"

„Väčšina prvého poschodia je prázdna, navrhol sem toľko dverí, aby zmiatol strážcov, ak by niekedy odhalili toto sídlo," vysvetlil Cassian. „A pokiaľ viem, skupinky nagasi hliadkujú na každom poschodí. Nebudú na vás brať ohľad, aj keď ste takí cenní väzni."

Chrbtom som sa pritisla ku stene, snažila sa pôsobiť tak nenápadná ako to len šlo a úporne rozmýšľala, čo ďalej. Ani s Cassianovou schopnosťou a Renthovými bojovými zručnosťami sme nemali šancu prezrieť každú izbu, či to náhodou nie je tá, ktorú hľadáme, a jednoducho zabiť každého nagasi, na ktorého narazíme. Boli sme v peknej nevýhode.

„Tak teda potrebujeme niečo, čo ich všetkých vyláka z ich skrýš, odláka ich pozornosť iba na tak dlho, aby jeden z nás našiel Lynn," navrhol Renth. „Tuším by sa im veľmi nepáčilo, keby sme ich záhradu premenili na táborák."

„Nebuď smiešny," zamiešala som sa do toho, keďže mi bolo jasné, kam toto povedie. „Raz sme si týmto už prešli a takmer si otrčil kopytami, druhýkrát to nebudem riskovať. Musí byť aj iná cesta."

Renth ma prebodol svojím modrým pohľadom, aby mi ukázal, že on sa už rozhodol. Ale...Čo to nevidí? Hrozilo, že stratím sestru, nemohla som sa strachovať o oboch naraz.