Bojovník osudu [Výnimoční #2 ]

★ 32. kapitola - Šatový žúr ★

Ahoj, ahoj, ospravedlňujem sa, že nebola kapitola včera, ale keďže som sa učila 20 strán na psychológiu, akosi na to nebol čas. Aj dnes to stíham len tak-tak, keďže zdrhám do divadla kultúrne sa vyžiť, keď to už dnes bol taký deň blbec -_- Kapitola je taká...Priveľmi normálna a nijaká by som povedala, čo zrejme oceníte, keďže som vás predtým statočne napínala :D 

„Ako sa –"

„Pššt!" zasyčala som a Lynn v momente zmĺkla, pozrela sa na svojho brata stále sediaceho na stoličke, ako spí s hlavou zloženou na matraci.

Potom, čo som prinútila Setha, aby si odišiel trochu oddýchnuť, Renth ma nalial bylinkovým čajom, ktorý som mala v momente chuť zase vyvrátiť, prinútil ma natlačiť do seba wafle, ktoré som ráno tak nemiestne odignorovala a k posteli mi potom ešte aj pripravil pohár čistej vody. Musel zaspať po tom, čo aj ja, keď si bol dostatočne istý, že nezomriem.

„Som v poriadku, ďakujem," odvetila som ticho. „Čo ty? A ostatní?"

Lynnette len mávla rukou. „Všetci sme nažive, ale stratili sme dvoch ochrancov." Zrak jej znova padol na Retha, ktorý sa v spánku zavrtel, no našťastie sa neprebudil. „Mama ti nadnes zrušila hodiny, takže si odpočiň, dobre? Teraz vás dvoch nechám..."

Dvere sa za ňou ticho zavreli a ja som sa vrátila k zízaniu na Rentha, nech to znie akokoľvek úchylne, nedokázala som od neho odtrhnúť zrak. Vzhľadom na to, čoho som bola svedkom len nedávno, keď vyzeral taký zlomený a utrápený ešte aj v spánku, mohla som len žasnúť nad tým, ako nádherne vyzerali črty jeho tváre, keď vyzeral takto pokojne. Nech už predtým sníval o čomkoľvek, teraz to naňho nedosiahlo.

Neschopná odolať, natiahla som ruku a ohrnula mu z čela prameň zlatých vlasov. Zišlo by sa mu navštíviť kaderníka, no istá časť môjho ja vedela, že by to neprežila, keby sa rozhodol dať ostrihať. Zvykla som si, že vyzerá takto, bola to jeho neoddeliteľná súčasť... Musela som sa ho dotknúť, bála som sa, že keď sa prebudí, uvedomím si, že minulá noc bola len sen a znova to bude ten arogantný, krutý chalan, ktorého som vídala uplynulý týždeň. Ešte som nebola pripravená vrátiť sa do tých koľají.

K čomu sa priznal včera v noci...

Očakávala som, že bude naštvaný kvôli tomu, čo som urobila, jednoducho preto, že on vždy bol ten typ človeka, čo nepotreboval pomoc od iných, no nečakala som, že sa bude tváriť tak ustarane a bledo a že bude znieť, ako keby ho to fyzicky bolelo, keby som zomrela. A keď povedal tie veci, keď mi dovolil dotknúť sa ho... Neviem ako je to možné, ale vedela som, že neklame, že bol rovnako zmätený ako som bola aj ja.

Preto som sa zrejme rozhodla nechať si pre seba fakt, že som v bezvedomí mala ďalšiu víziu, nechcela som ten pokojný moment kaziť.

Pokožku som mala špinavú a svrbela ma od omietky a krvi, ktorou som stále bola pokrytá. Renth mi vyzliekol len bundu, inak som bola oblečená rovnako ako počas bitky a takmer som sa povracala, keď som si privoňala k tričku. Okej, naozaj potrebuješ sprchu!