Syn Mafiána [H.S]

26. Brook

,,Hannah?" Spýtal sa ma Harry. On tiež nespí?

,,No?" Otočila som sa naňho.

,,Nemôžem spať." Pozrel na mňa. Panebože on je ešte stále opitý. Trochu, ale je.

,,Ani ja nie." Harry si ma prisunul k sebe a začal ma bozkávať. Na toto dnes naozaj nemám náladu.

,,Harry." Odstrčila som ho. Harry začal šmátrať rukami pred sebou. Zovrel v rukách paplón a spolu s ním spadol na zem. Začal sa smiať.

,,Si v pohode?" Naklonila som sa z kraja postele. Harry sa rehotal z pod paplónu. Odokryla som ho a on ma schmatol za ruku a ja som hneď vedela, ktorá bije. Na poslednú chvíľu som hmatala niečo, čoho sa pridržím. Nestihla som to. Harry ma stiahol na seba.

,,Už máš ranu v pohode, keď vymýšľaš?" Zamračila som sa naňho.

,,Asi krvácam." Zvraštil obočie.

,,Čo?" Vyľakane som vstala. Harry sa začal smiať. ,,Idiot!" Hodila som po ňom vankúš. Urazene som si sadla na posteľ.

,,Neurážaj sa." Pošteklil ma.

,,Prestaň!" Capla som mu po ruke. ,,Nemáš to v hlave v poriadku! Vieš ako som sa zľakla?!" Takmer som začala plakať.

,,Ale no..." Zozadu ma objal.

,,Ja s tebou dnes rozhodne spať nebudem!" Zablísklo sa a zahrmelo. Zvreskla som a okamžite som sa otočila na Harryho a objala som ho. Neviem kde, ale objala.

,,Um... Hannah." Nervózne sa zasmial. Teraz mi došlo, že on stojí a ja sedím na posteli, omhoho nižšie ako jeho hrudník. Panebože, toto sa nestalo. V rukách mám jeho zadok a hlavu mám položenú na... Na tej prednej časti. Okamžite som sa odtiahla.

,,Mám strach z búrok." Pozrela som na Harryho akoby sa nič nestalo. Harry sa zasmial a kvokol si.

,,Čoho sa ty nebojíš?" Hľadel na mňa zo spodu.

,,Som bojko. Priznávam to." Odvrátila som zrak. Harry si sadol ku mne a v to sa zablísklo a zahrmelo. Mohla som tak na chvíľu vidieť Harryho tvár. Usmieval sa.

Po chvíľke ma objal.

Morning

Zobudila som sa kvôli bolesti pravej ruky. Otvorila som oči. Harry mi ležal na ruke. Nohy sme mali prepletené Harry ma objímal. Nechcela som Harryho zobudiť, tak som pomaly ťahala moju ruku preč. Zasekla som sa pri zápästí. Slabo som Harryho odtlačila. Vyslobodila som si ruku.

Harry otvoril oči. Bolo to nepríjemné. Pretočil sa na druhú stranu. Čo mu je?

Ignorovala som to a odišla som do kuchyne. Mohla by som si už konečne nájsť nejakú kamarátku...

Začala som si robiť orieškové Capucchino. Ospalo som sa oprela o linku a čakala som kým zovrie voda.

Kde by som si tu mohla nájsť kamarátku. Harry ma samú von nepustí...

Celá zamyslená som si naliala vodu do šialky s Capucchinom. Vzala som si lyžičku a miešala som to.

Takmer nikdy som sama nebola vonku. Len ak som utiekla. Samozrejme tým myslím, že som nikdy nebola vonku odkedy som u Harryho.

Chýba mi moje staré mesto. Tu v New Yorku je nuda. Nikdy som tu nebola. Nevyznám sa tu. Viem tak kde je Harryho záhrada a to je za domom.

,,Hannah..." Oslovil ma Harry, bola som natoľko zamyslená, že moje Capucchino skončilo na Harrym a na zemi.