Syn Mafiána [H.S]

28. Fuck! Niall!

Ležím v Harryho lone a spokojne jem hranolčeky, ktoré pripravil. Sú skvelé. Harry mi jeden vopchal do úst. Zachichotala som sa. Nikdy by som neverila, že práve s ním mi bude tak dobre.

,,Láska, zajtra idem von s Brook." Myslím, že týmto som celú tú atmošku úplne skazila. Harry už nebol tak uvoľnený a skôr som z neho cítila strach. Strach o mňa.

,,V poriadku." Odpovedal rázne.

,,Nie je to v pohode. Čo ti na tom vadí?" Posadila som sa. Harry si povzdychol.

,,Dnes mi nie je moc dobre. Skúsme aspoň raz na nič nemyslieť a budeme len my dvaja. Aspoň dnes." Usmiala som sa a spokojne som si ľahla späť do Harryho lona.

Pozeráme nejaký náhodný film. Vonku už začína snežiť. Je však ešte len november. Úprimne. Teším sa na vianoce s Harrym. Pozrela som naňho. Usmial sa na mňa. Úsmev som mu opätovala.

Keď tak nad tým premýšľam... Zajtra by som s Brook mohla ísť nakúpiť nejakú tú výzdobu. Pokiaľ Harry oslavuje Vianoce. Pretože keď som sem prišla, nevyzeral na to.

,,Harry?" Pozerala som naňho.

,,Ano?" Pozeral na mňa. Je sladký.

,,Oslavoval si niekedy Vianoce?" Harry zvraštil čelo. Zahryzol si do spodnej pery. V to ma napadlo, že som mu pripomenula mamu. ,,Nechcela som-.." Harry ma prerušil.

,,To nič." Oči sa mu leskli. Nemôžem ho takto vidieť. Prikryla som ho celého paplónom. On si ho odhrnul z tváre.

,,Čo robíš?" Zasmial sa.

,,Nemôžem ťa vidieť smutného." Posadila som sa na kraj postele. Harry dal tanier na stolík. Zozadu ma objal.

,,Pri tebe smutný byť ani nemôžem." Položil si hlavu na moje rameno.

,,Si si tým istý?"

,,Sto percentne." Pobozkal ma na líce. ,,Idem to upratať, hneď som tu." Vzal tanier a odišiel. Vypla som film. V izbe zostala tma. Osvetľovalo ju len svetlo z chodby.

Som smädná. Pôjdem si po vodu...

Vstala som a šla som dole. Po Harrym ani stopy. Napustila som si vodu. Napila som sa. Všimla som si jedny biele dvere so striebornou kľúčkou.

Šla som k nim. Dotkla som sa kľúčky. V to sa ma niekto dotkol a ja som zvreskla. Otočila som sa. Harry sa na mne smial.

,,Kde si bol?!" Skríkla som po ňom, bola som ešte stále v šoku.

,,Bol som na záchode." Zasmial sa. ,,Čo si hľadala?" Pozrel na moju ruku, ktorá bola stále na kľúčke.

,,Nič." Rozdýchavala som šok.

,,Je to knižnica." Usmial sa a dal ruku na tú moju. Otvoril dvere. Pozrela som sa. Naozaj je to taká menšia knižnica.

,,Ty čítaš?" Pozrela som naňho.

,,Občas... Dal som si ju sem spraviť kvôli nej." Tým myslel svoju mamu. Zatiahol ma dnu.

,,Pred nedávnom som našiel túto fotku." Podal mi fotku. Je tam on keď bol malý, jeho mama a asi jeho sestra. A pes.

,,Bolo to pár dní pred jej smrťou." Musím uznať, že Harry je zlatý.

,,Bola nádherná." Pozrela som naňho.

,,To bola... A toto..." Ukázal na malé dievčatko. ,,To je asi moja sestra."

,,Verím, že ju nájdeš." Usmiala som sa naňho. On sa však neusmieval.