Syn Mafiána [H.S]

24. Epilepsy

♪♪♪
//I felt you escape into empty space where my heart can't feel.
-Crywolf.//
♪♪♪

Hannah si oprela hlavu o mňa.
,

,Chcem spať." Pomaly sa zošmykovala dole.

,,Teraz?" Zdvihol som ju. Len prikývla. Zastavil som sprchu a vzal som ju na ruky. Je ako porcelánový lupienok kvetu. Je ľahká, malá a krehká.

Položil som na posteľ uterák a následne som tam položil spiacu Hannu. Šiel som jej pohľadať pyžamo.

Má tak pekné veci, že ani neviem, čo je pyžamo. Nakoniec som sa na to vysral. Však tu nič nevyzerá ako pyžamo. Nakoniec som jej vzal biele nohavičky a moje čierne tričko s krátkym rukávom.

Na seba som dal len boxerky. To zašité je hrozné... Zahojí sa mi jedna rana po noži a ja debil si vytvorím ďaľšiu.

Šiel som do izby. Opatrne som Hanne obliekol nohavičky. Chcel som jej obliecť tričko, no na to sa už zobudila. Chystala sa vykríknuť. Rukou som ju zastavil.

,,Pokoj." Podal som jej tričko. Dal som preč ruku a ona sa obliekla. Ľahol som si k nej a prikryl som nás.

,,Ono nás to zje!" Kopala nohami. Celý paplón skopla dole.

,,Nezje. Nebude ti zima." Po štyroch som sa zohol po paplón. Niečo ma uštíplo do zadku, čo ma prinútilo sa vystrieť.

,,Hannah." Zamračil som sa na ňu. Chichotala sa. Zohol som sa po ten paplón a Hannah ma pleskla po zadku. Hodil som sa na ňu aj s paplónom.

,,Prestaň!" Kričala a smiala sa. Začal som ju totiž štekliť.

,,Dosť!" Plakala od smiechu. Prestal som a pobozkal som ju. Nohy si zamotala do mojich.

,,Mala by si si oddýchnuť." Zliezol som z nej. Ona sa ku mne pritúlila. Objal som ju a obaja sme tak zaspali.

Morning

Zobudil som sa na rachot. Otvoril som jedno oko. Hannah tu so mnou nebola. V ten moment som rýchlo vstal a letel som dole. Stihol som zakopnúť o posteľ a spadnúť na zem. Neriešil som to a utekal som k rachotu.

Zastavil som sa na schodoch. Hannah kľačala na zemi. Rýchlo som bežal k nej.

,,Čo sa stalo?" Vyhŕhol som. Hannah na mňa pozrela.

,,Rozbila som tanier, nič to nie je." Odpovedala a ďalej sa venovala zbieraniu črepín z taniera. Už nie je pod vplyvom tých svinských liekov.

,,Pozbieram to." Kľakol som si k nej. Dala si vlasy za uši. ,,Môžeš ísť Hannah." Chytil som ju za rameno.

,,Ja viem, že môžem." Hľadela na moju ruku, v ktorej som držal črepiny.

,,Poď sem." Roztiahol som ruky aby ma mohla objať. Aj tak spravila. Začala plakať.

,,Všetko bude dobre." Uisťoval som ju. Vravím jej pravdu? Klamem nám obom. Nikdy nebude dobre. Nie keď som s ňou ja.

,,Choď si sadnúť, spravím ti raňajky." Hannah sa odtiahla. ,,Dobre?" Utrel som jej slzy. Prikývla. Pozbieral som črepiny a pozametal som ich.

Začal som robiť toasty. Prehrabol som si vlasy a pozrel som na Hannu. Hlavu mala položenú na stole a pozerala sa na fotku. Jediná fotka v mojom dome. Som tam ja mama a otec.

Vzala si ju do ruky a oprela sa o stoličku. Pozerala na ňu. Otočil som sa späť k toastom.

,,Chýba ti?" Spýtala sa.