Syn Mafiána [H.S]

18. Nightmare

Vyšiel som von z letiska. Do očí sa mi okamžite nahrnuli slzy.

Nesmieš plakať, Styles.

Povedal som si v hlave. Párkrát som zamrkal, aby som neplakal.

Prešiel som k môjmu autu. Nasadol som a chcel som naštartovať. Miesto toho som zvraštil čelo. Stisol som pery k sebe a po tvári mi stieklo pár sĺz. Ticho som vzlykol.

Začal mi zvoniť mobil. Niall.

Utrel som si slzy a zdvihol som.

,,Áno?" Ozval som sa uplakane.

,,Harry si v pohode?" Uisťoval sa Niall.

,,Nie..." Šepol som.

,,Um.. Kde si?"

,,Pred letiskom. Domov viem ísť aj sám."

,,A–" Zložil som to. Položil som si hlavu na volant.

,,Kurva!" Skríkol som a buchol som do palubnej dosky. Slzy mi tiekli po tvári. Neveril by som, že práve kvôli Hanne by som plakal. Ale... Za poslednú dobu sa medzi nami niečo vytvorilo. Ale Hannah teraz odišla. Je preč. Zostali mi po nej len vspomienky.

Vspomienky na Hannu. Na sladké dievča. Na hnedovlásku s hnedými očami.

Dievča, ktorej ústa chutili po čokoláde, bez toho aby ju jedla.

Drobné dievča, ktoré pri mne trpelo.

Hannah.

Jediná osoba, ktorá pri mne zostala.

Naštartoval som, ale domov som nešiel. Idem opäť do baru. Do toho baru, kam prišiel môj otec.

Zastavil som pred barom. Vystúpil som a vošiel som dnu. Mike na mňa divne pozeral. Sadol som si za bar.

,,Dlho si tu nebol. Čo sa stalo?" Nechápal.

,,Bol som preč." Keď poviem bol som preč, tak to znamená, že som bol na misii. Mike len prikývol a začali nalievať.

Hádzal som to do seba, pohárik po poháriku.

Mal som v sebe už asi deväť pohárikov. V to sem došiel Niall.

,,Mike nie. Nemal si ho nechať piť." Chcel mi vziať posledný pohárik. Vypil som ho. Niall si povzdychol.

,,Poď domov, Harry." Potiahol ma. V tichosti som ho následoval. Nasadol som k nemu do auta.

Zaviezol ma domov. Okamžite som sa vyštveral do izby a zamkol som sa. Zošúchol som sa po dverách dole.

,,Harry?' Chcel otvoriť dvere Niall.

,,Choď preč!" Skríkol som. Mal som slzy na kraji.

,,Viem, že si plakal. A je to v poriadku. Viem, že ti chýba." Cítil som ako sa oprel o dvere.

,,Potrebujem byť sám." Oznámil som mu.

,,Zostanem s tebou v dome." Povedal a šiel dole.

Vzal som si mobil. Mám tu fotku Hanny, keď spala. Je sladká. Posúval som fotky ďalej.

Hannah keď sa usmieva...

Začal som plakať. Čo mám robiť. Milujem ju. Milujem Hannu. Nechcem byť mafián. Kurva už nie!

Mám toho dosť! Keby nie som zasraný mafián tak by tu Hannah bola. Bola by moja priateľka. Mali by sme sa dobre. Bolo by nám fajn. Peniaze by som zarábať vedel aj inak ako mafiou.