Syn Mafiána [H.S]

3. Hannah

Táto časť je špeciálne venovaná Kiki6226 za najšialenejšiu čitateľku. (Bola som prinútená ju sem označiť. 😂) Mám ťa rada Kiki❤

Zobudil som sa na nechutný zvuk zvončeku. Rýchlo som sa obliekol a zišiel som dole.

Otvoril som dvere. Stálo tu čierne veľké auto.

Vyšiel odtiaľ muž v obleku a dievča. Malo crop top a rifle. Pustil som ich dnu. Zatvoril som za nimi dvere.

,,Takže..." Začal chlap. Neviem kto presne z organizácie to je, ale organizátor nie. ,, ...toto je Hannah. Je nová a neovláda nič. Potrebuje výcvik a pretože si najlepší, zvolili sme ťa ako učiteľa." Tá Anna, či ako sa volá hľadela na svojen biele Converse. Niekto tu má bohatých rodičov.

,,Nemá rodičov. Buď k nej milý." Aha, tak nič. Ale musli byť bohatí. Ďalej už som nepočúval. Skúmal som si Lolu. Má vlasy po plecia. Sú špinavý blond. Alebo skôr hnedo blond. Má hnedé oči. Vyzerá nevynne. Akoby sa bála. Prsia má celkom malé. Ale sú akurát tak do ruky. Zadok... No mohol byť aj lepší. ,,Pravidlá si už určite vy. Majte sa." Odišiel. Jednoducho sa vyparil. Teraz som som si všimol, že Kika tu nemá žiadne kufre ani nič. To jej mám kurva všetko kupovať?! Ma mohli rovno zabiť.

,,Takže. Klára." Začal som.

,,Hannah." Opravila ma.

,,Ja ťa budem volať tak ako ja chcem!" Skríkol som na ňu. Je tu asi desať minút a už mám nervy.

Pozrela do zeme.

,,Takže. Daj mi tvoj mobil." Načiahol som k nej ruku. Nechápavo na mňa pozrela. ,,Tak bude to?!" Zvreskol som. Zľakla z chrbta si dala dole batoh. Nevšimol som si ho. Vytrhol som jej ho. Začal som sa v ňom hrabať. Bože to je vecí. A toľko neporiadku.

Vysipal som to na stôl. Mobil, slúchadlá, nabíjačku, mp3 a inú elektroniku som dal na bok. To pôjde preč.

Potom tu mala nejaký blok na kreslenie. Nebude mať čas si kresliť. Tiež som to dal nabok. Vzal som nejaké vrecúško. Chvíľu som si ho obzeral. Je červené. Je to malé vrecúško.

,,To sú osobné veci." Chcela mi to vytrhnúť z ruky. Zdvyhol som to do vzduchu.

,,Naozaj?" Nadvihol som obočie. Ona prikývla. ,,Pre mňa nie." Dal som to nabok k veciam, ktoré budú ukryté.

Začal jej zvoniť mobil. Chcela ho vziať, no som rýchlejší.

Call from Love.❤

Ona má priateľa?

,,Kto je to?!" Zamračil som sa.

,,Nikto." Vyskakovala po mobile. Sotil som do nej a ona si sadla na stoličku. Začala plakať.

,,Môžeš to zdvihnúť. Ale nepovieš kde si, s kým si a prečo! Jasné?!" Mračil som sa na ňu. Utrela si slzy a vzala si mobil. Sledoval som ju. Chcela vstať. Sotil som ju späť na stoličku a zamračil som sa.

,,Ahoj..." Ozvala sa potichu. Naznačil som jej nech dá reprák. Najskôr nesúhlasila. No keď som sa k nej priblížil, spravila to hneď.

,,Ahoj láska. Ty nie si doma?" Spýtal sa chalan. Takže jej priateľ.

,,Som v Toledo v Španielsku na dovolenke."

,,Sama?"

,,Mám tu... Najlepšieho kamaráta zo škôlky." Tým ako myslela mňa? Nech zabudne, že niečo poviem.

,,Povedz mu, že ho pozdravujem."

,,Hovorí len Španielsky." Prosebne na mňa pozrela. Povzdychol som si.