Syn Mafiána [H.S]

2. Tara

Všetci sedia rozvalený na nekvalitnom gači v klube. Len ja tu nervózne pobehujem. Čakám totiž na ďalšiu úlohu.

,,Uvolni sa. Nemôžeš predsa stále pracovať." Ozval sa Liam. On asi netuší, že som v sračkách. Cez všetkých tých mužov sa musím dostať k Isabelle. Presne tak sa volá. Teda... Aspoň sa mi tak predstavila. No to nie je podstatné. Musím zabiť ju, i keď organizácia je proti.

,,Tu si sadni. Potrebuješ nejaký alkohol." Stiahol ma na sedačky ten Pakistanec.

Vstal a odišiel. Nemôžem piť. Teoreticky som stále v službe.

Pakistanec, odteraz zelér, mi priniesol pohárik s tquilou. Alkohol rozpoznám hoci podľa zvuku. I keď je to nemožné.

Som síce milovník alkoholu, no dnes nie.

Prijal som pohárik, no len som ho položil na stôl. Všetci na mňa udivene pozreli.

,,Čo." Spýtal som sa podráždene.

,,Nič." Klamú. Chcú sa spýtať, čo sa stalo.

,,Jednoducho nemám náladu." Zamrmlal som.

Napil by som sa lenže. Nie. Žiadne lenže. Otec ma naučil aj iné ako len bojovať. Naučil ma ako prežiť. Raz povedal: Nemysli, konaj.

A to je moja práca. Nesmiem priveľa premýšľať. Keď ma Isabell poranila, priveľa som premýšľal. Hľadal som taktiku. A to je zas iné. Nesmiem hľadať taktiku. Tak či tak mi ju niekto preruší, úplne iným konaním aké som očakával.

,,Haló! Svet volá Stylesa." Zamával mi rukou pred očami Tomlinson. Pevne som mu chytil ruku. Trhlo s ním.

,,Toto už nerob." Povedal som bez toho aby som naňho pozrel. Pustil som ho a on si sadol späť na svoje miesto.

Vypil som svoju tquilu.

,,Hej, Malik." Okríkol som ho. Pozrel na mňa. Podal som mu pohárik. Pochopil, že mi má doniesť ďalšie a vzal ho.

O minútu prišiel s celou fľaškou a dal ju predomňa. Vie sa vynájsť. Kiežby to tak bolo aj na misiách.

Pomaly som si nalieval.

,,Chcelo by to baby." Obzeral sa tu Niall. Má pravdu. Chcelo. Potrebujem to. Vstal som a šiel som k baru. Tam väčšinou bývajú pekné baby. Chalani sa rozpŕchly a zostali po nás len poháre, plný popolník a poloprázdna fľaša tequily.

Všimol som si jedno naozaj málo oblečené dievča. Malo holý chrbát, naozaj krátke šaty, diery na bokoch. Viac som si nevšimol. Má tmavo červené vlasy dlhé pod plecia. Sú vyrovnané žehličkou. Potrebovala by kaderníčku. Má naozaj poškodené vlasy.

Malo by mi to byť jedno, no rád skúmam ľudí. Hlavne tých, ktorých sa chystám pretiahnuť. Zatiaľ to sú len dievčatá. Vďaka bohu.

Prisadol som si k dievčine. Neverím, že to niekedy poviem, ale zpredu je krajšia ako zozadu. A to sa nestáva často. Ja si vyberám podľa toho ako vyzerá zozadu.

Dievčina na mňa pozrela. Skoro som sa zľakol. Špirálu mala snáď všade, vlasy mala nalepené na tvári. Bolo by asi moc neslušné keby odídem. Odvrátila pohľad.

,,Dáš si niečo?" Spýtal sa ma Mike. Mike je barman a poznáme sa. Kedysi pre mňa pracoval. Je to počítačový génius. Dostane sa všade. Aj tam kam by nemal.

,,Rád by som niečo ponúkol tuto slečne." Ukázal som svoje jamky. Mike odišiel do skladu. Začal som sa hrabať vo vreckách. Vybral som balíček vreckoviek.

,,Vreckovku?" Natiahol som ruku k dievčaťu. Nikdy som nezačal baliť vreckovkami, ale treba skúšať nové veci.

Bez slova si ich vzala a poutierala si tvár.