Syn Mafiána [H.S]

32. Baby...

♪♪♪
// Family.
   Where life begins
         And
   Love never ends.//
♪♪♪

Hannah

Gemma ma naložila do auta. Neskutočne to bolí.

,,Vydrž." Povedala milým hlasom. Zastala pred nemocnicou a pomohla mi von. V ten moment som odpadla.

Prebrala som sa na nemocničnej posteli. Stál predomnou doktok.

,,Ahoj, Hannah. Môžme si tykať. Nie?" Usmial sa. Minule ma kontroloval.

,,Áno." Prikývla som.

,,Neboj sa, budeš v poriadku." Uisťoval ma. ,,Ale..." Tónina jeho hlasu klesla na smutnejšiu. ,,Dieťatko nebude..." V to sa mi do očí nahrnuli slzy. Rozrevala som sa ako malé dieťa.

,,Naozaj ma to mrzí... O takú hodinku môžeš ísť. Ešte si ťa tu nechám na pozorovaní." Len som prikývla a on odišiel. Hneď sem pribehla Gemma.

,,To nevyzerá dobre." Povedala Gemma, keď ma uvidela plakať.

Two hours later

Harry mi volal, že už toho muža odchytili. Ani som mu o tom nepovedala.

Som s Gemmou na ceste do Starbucks. Musím si dať Cappuccino, inak v sebe slzy už dlho neudržím.

Vystúpili sme z auta a šli sme dnu. Objednali sme si.

,,Naozaj ma to mrzí Hannah." Prehovorila Gemma.

,,Nemôžeš za to. Keby som šla s Harrym, nestalo by sa to." Čašník nám priniesol objednávku.

,,Zlý deň?" Prehovoril.

,,Najhorší." Hľadela som do Cappuccina. Čašník si vzal papierik. Niečo naň napísal, položil ho na stôl a odišiel. Otvorila som ho.

Som Jace.

Moje číslo - xxx-xxxx-xx
Ak by si potrebovala pokecať, pokojne napíš. ;)

Pozrela som smerom kam odišiel. Pozeral sem. Usmieval sa. Gemma do mňa kopla.

,,Niekto ťa tu balí." Zazubila sa.

,,Chalan má smolu. Som obsadená." Zasmiali sme sa. Papierik som si vopchala do vrecka.

,,Ale ja nie." Smiala sa Gemma.

,,Hodili by ste sa k sebe." Uznala som.

,,Ako chceš Harrymu povedať to, čo sa stalo?" Spýtala sa a napila sa.

,,Neviem. Najradšej by som sa sťala na šrot a nechala by som to na zajtra." Povzdychla som si.

,,Nebol by to dobrý nápad..."

Later

Prehovorila som Gemmu aby sme šli do nejakého baru. V jednom sa práve nachádzame. Gemma má len džús a ja do seba hádžem whiskey.

Harry

,,Ty nevieš?" Zložil si masku.

,,Otec?" Čudoval som sa.

,,Dostať sa von z basy ľahké nebolo. A priviazať tú malú o posteľ tiež nie." Zasmial sa. Do očí sa mi vhrnuli slzy. Postavil som sa. Prúdi vo mne toľko hnevu, že sa cítim ako Hulk. Až na to, že nie som zelený.

,,Kokot!" Vrazil som mu.

,,Som tvoj otec, Harry." Pritlačil som ho o stenu.

,,Nikdy si ním nebol a ani nebudeš!" Zvreskol som.