Syn Mafiána [H.S]

21. Bloody Hands

♪♪♪
// People do not die from suicide; they die from sadness.
- Anonymous.//
♪♪♪

Prešiel mesiac a stále tu trčíme. Vonku je už celkom chladno. Hannah je v depresiach.

Začul som zvuk helikoptéry. Hannah a ja sme pozreli na oblohu.

,,Sadajte!" Zakričal pilot vzali sme si batohy a nasadli sme.

Viezli sme sa niekam. Niekam neviem kam.

Pristáli sme v New Yorku. V meste kde bývam. Ale nie pred mojím domom.

Vsotili nás dnu. Boli tu tri stoličky. Jedna otočená nám chrbtom. Dve pred ňou a tam sme sedeli my. Bolo tu niekoľko ochrankárov.

Stolička sa začala otáčať. Takmer som sa strepal z tej mojej.

,,Vitajte deti." Položil si ruky a stôl.

,,Ty idiot!" Skríkol som po ňom.

,,Aj ja ťa rád vidím. Synak." Zazubil sa.

,,Už som to raz hovoril. Nie som tvoj syn." Zamračil som sa naňho.

,,No ták. Harry..." Uškŕňal sa. Chcel som vstať a vraziť mu takú, že by preletel cez okno za ním, no Hannah mi stisla ruku. Pozrel som na ňu. Jemne potriasla hlavou aby som nič nerobil.

,,Chcem vysvetlenie." Oprel som sa o stoličku.

,,Žiadaš odomňa veľa." Zasmial sa. Bodaj by si sa zadusil ty sukinsyn.

,,Bude to ešte pokračovať?" Vystrašene sa spýtala Hannah.

,,Oh miláčik. Nič sa ty neboj. Ty už trpieť nebudeš." So širokým úsmevom sa k nej naklonil. V to som vstal a schmatol som ho za golier. Ochrankári na mňa namierili zbraňami.

,,Jej sa ani nedotkneš!" Skríkol som po ňom.

,,Harry pokoj." Ťahala ma Hannah za tričko aby som si sadol.

,,Ukonči to inak uknočim niečo ja!" Kričal som.

,,Ešte jeden pohyb a zabijeme ťa!" Upozornil ma ochrankár.

,,Vy nevidíte aká je to sviňa? Nemáte city?! Ubližuje ľuďom! Posiela svojich mužov a tí posielajú ľudí aby zabíjali iných ľudí! To je snáď dobrá vec?! Pozrite naňho! Žije si ako kráľ!" Otočil som sa na otca. ,,Koľko vám platí?" Spýtal som sa s krikom ochrankárov.

,,Um... Myslím, že nič." Zamyslel sa ochrankár.

,,Kedy ste naposledy videli svoju rodinu. Ženu, dieťa, brata, sestru, starých rodičov, otca alebo... Mamu." Hannah vstala a snažila sa mi dať ruku preč z otcovho goliera, ktorý ho pomaly škrtil.

,,Neviem." Povedalo niekoľko mužov.

,,Čo ak sú mŕtvi. Čo ak ich dal zabiť?" Odsotil som ho. Sotil som Hannu aby si sadla. Takmer sa prekotila. Stihol som ju zachytiť.

Muži čušali. Zbrane už nemierili na mňa, ale na otca.

,,Tak, čo oci. Je to príjemné?" Oprel som sa o stôl.

,,E-ehm. M-mali by ste o-odložiť z-z-zbrane." Triasol sa mu hlas.

,,Má pravdu. Mali by ste. Ale vy to neurobíte." Sledoval som otcovu vystrašenú tvár.

,,Harry stačí." Hannah ma chytila za plece.

,,Nie Hannah. Nestačí." Odtlačil som ju.

,,Prečo toto robíš. Som tvoj otec." Povedal. Prešiel som k nemu a postavil som sa pred neho. Ochrankári zložili zbrane.