37. 7 Years Later

1.3K 59 6
                                    

Harry

Došiel som domov. Gemma stále pred dverami.

,,Čo urobíš? Dáš mi facku?" Pozrel som zničene na ňu. Na nič nečakala a jednu mi vlepila.

,,Si idiot." Povedala vošla dnu. Nečakal som, že zabuchne dvere a vrazil som rovno do nich. Spadol som na zem a tam som aj zostal sedieť. Kolená som si prisunul k hrudi a dal som si na ne ruky. Skryl som si tvár a nechal som svoje slzy samovoľne tiecť. Niekto si ku mne kvokol.

,,Tomuto chceš povedať chlap?" Ozval sa chalan s jemným hlasom. Louis. Zdvihol som pohľad. Naozaj sa na mňa usmieval Louis.

,,Louis..." Prehovoril som. Louis si ma vtiahol do objatia.

,,Harry?" Oslovil ma Louis. ,,Chýba mi starý Harry." Poznamenal.

,,Tak sa k nemu vrátim." Povedal som s úškrnom. ,,A už ma neobjímaj. Nie som buzerant."

,,Presne to som myslel."

Seven years later

Hannah

,,Theo, vstávame." S úsmevom som si sadla k môjmu synovi Theovi. Už je to sedem rokov, čo som preč. A mám sa skvelo. Mám syna. Mám kamarátov. Skvelú prácu a máme mačku. Pretože Zyler (čít. Cajler)  má alergiu na psiu srsť. Ale nevadí mi to. Zyler je niečo ako môj brat. Je to vlastne môj najlepší kamarát. Je totižto na chalanov. Priateľa zatiaľ nemám. A nevadí mi to.

,,Mami ešte nie." Zamrmlal. 

,,No tak. Včera sa ti skončili prázdniny. Máš desať minút." Povedala som a odišla som. 

,,Dobré ráno." Usmial sa Zyler. 

,,Aj tebe. Choď prosím zobudiť Thea." Usmiala som sa. 

,,Okay." Usmial sa a odišiel do Theovej izby. Zišla som točené schody smerujúce do obývačky cez, ktorú som prešla do kuchyne. O chvíľu sem prišli moji dvaja chlapci. Silver sa mi začala obšmietať okolo nôh. Silver, pretože jej srsť je šedá a na slnku sa leskne ako striebro. Theo sa hneď pustil do raňajok. Zyler šiel na mobil odpisovať na správy ohľadom jeho firmy. 

,,Dnes Thea zanesiem ja, pretože musím ešte po ceste vyzdvihnúť Dot." Oznámila som im. Zyler iba prikývol a Theo na to nejak nereagoval. 

Keď Theo dojedol, vzala som ho za ruku a spolu sme šli k môjmu autu. Nasadol do zadu. Zaviezla som ho pred školu. Hlasno som si povzdychla keď vystúpil. Vyštartovala som a mala som namierené k Dot. Dot sa vlastne volá Dominika, ale všetci ju volajú Dot. Jej prezývka vraj vznikla už na základnej škole. Moc to neriešim. 

Zastala som na červenú. Chystala som sa vyštartovať, keď v to niekto preletel predo mnou na aute. 

,,Idiot." Zamrmlala som a konečne som šla za Dot. 

Zastavila som pri jej dome. Šťastne nastúpila. 

,,Ideme do Starbucks ako obvykle?" Zasmiala sa. 

,,Si píš." Žmurkla som na ňu.

Zaparkovala som pred Starbucks a šli sme si objednať. S objednávkou sme si sadli za stôl. Nadýchla som sa, že niečo poviem. V to však dnu vošli nejakí muži v koženom motorkárskom oblečení a mali na sebe helmy. Odvrátila som zrak. 

,,Ja tú šéfku rada nemám." Prehovorila som otrávene. 

,,Pf. A kto by mal." Zasmiala sa Dot. Sledovala som mužov, ktorí sem teraz prišli. Dali si dole prilby. Sledovala som však jedného s vyššou postavou. Dal si dole prilbu. Mal tak na hlave iba kuklu. Všimla som si zelených očí. Moje srdce sa rozbúšilo. Pomaly si ťahal preč kuklu a mne sa pred očami zjavovali jeho črty. Jeho farba pleti, jeho pery, nos, oči, obočie a nakoniec vlasy. Však on sa nezmenil. 

,,Dot poďme už. Nechcem aby po mne znovu šéfka kričala." Nie som si istá, či ma po tých rokoch spoznal, ale myslím, že nie. Moje vlasy už nesiahajú po lopatky, ale visia nad ramenami. Už nie sú tmavohnedé, ale tmavočervené. Na mojom nose je viditeľný piercing. Rýchlo som Dot vytiahla von zo Starbucks. 

,,Čo sa tak ponáhľaš?" Spýtala sa Dot. 

,,Nič len..." Obzrela som sa dnu. Až teraz som si všimla, že sú tam všetci. Rýchlo som nasadla do auta. Dot si sadla tiež. Naštartovala som a šli sme do našej práce. Čím je vlastne fotografovanie. 

After Work

Som na ceste po Thea. Stále neverím tomu, že je tu on. Nikdy by som ho tu nečakala. Zastavila som pred školou. Theo tu nebol. Vždy ma čaká na lavičke. Na moje nešťastie má oči a vlasy úplne ako on. Nos má po mne. A je aj celkom vysoký na to, že má iba sedem. Vystúpila som z auta. Poslednú dobu nosím iba denim high heel boots. Jeansy, tričko s krátkym a riflovú bundu.

Rozhliadala som sa tu, ale Thea som nikde nevidela

¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.

Rozhliadala som sa tu, ale Thea som nikde nevidela. 

,,Myslím, že sa trochu stratil." Ozvalo sa za mnou chrapľavo. Do riti. Otočila som sa. Stál predo mnou a držal Thea za ruku. 

,,Theo." Kvokla som si. Theo ma objal. Hneď som Thea prezrela, či je v poriadku. Pozrela som na Harryho. Vstala som. 

,,Vďaka." Povedala som, vzala som Thea za ruku a mala som na pláne odísť. Harry ma však chytil za ruku.

,,Nespoznávaš ma?" Spýtal sa celkom smutne. On spoznal.

,,Prepáčte, ale neviem kto ste a nedotýkajte sa ma." Zahrala som to a pritiahla som si Thea k sebe. 

,,Oh. Asi to bude omyl, prepáčte." Povedal úprimne a smutne odišiel. So slzami v očiach som prešla k autu. V aute som začala plakať. 

,,Prečo plačeš?" Starostlivo sa ma spýtal Theo. 

,,To nič Theo. Ako bolo v škole?" Utrela som si slzy a naštartovala som. 

,,V pohode. Poznala si toho pána?" Vyzvedal Theo. 

,,Nechaj to tak Theo." Stisla som volant.

,,Ale-" 

,,Povedala som!" Skríkla som po ňom. Theo sa stiahol sa ticho sledoval cestu. Preboha, čo som to za človeka. Kričím po vlastnom synovi. 

Došli sme domov. Theo sa hneď rozbehol za Zylerom. Vošla som do domu. Zyler sa objímal s Theom. 

,,Stalo sa niečo?" Spýtal sa Zyler. 

,,Theo mohol by si ísť do izby?" Poprosila som ho. On iba prikývol a šiel. Sadla som si na stločku, pri jedálnom stole v kuchyni. Zyler si sadol ku mne. ,,Kričala som po Theovi..." Začala som. 

,,A?" 

,,Stretla som Harryho." Prehrabla som si vlasy.

,,Spoznal ťa?" Spýtal sa.

,,Áno. Pýtal sa, či sa naňho nepamätám. Tvárila som sa, že som úplne niekto iný. Uveril tomu. Ospravedlnil sa mi, že to bol omyl." Vysvetlila som Zylerovi. 

,,Prečo sa s ním neporozprávaš? Stále sa nad tým len trápiš. A ja dobre viem, čo ťa trápi." Povedal Zyler, čím ma prinútil sa naňho pozrieť. ,,Trápi ťa to, že si ho opustila. Vieš, že si mu ublížila, no nechceš si to priznať." Vysvetlil Zyler. A má úplnú pravdu. 

,,Ja viem, že niekde vo vnútri ho stále ľúbiš." Usmial sa Zyler. ,,A Theo by mal vedieť, že má otca. A hlavne, že je tak sexy." Uškrnul sa Zyler. Zasmiala som sa nad ním. 

⬆ Harry ⬆

Vote & Comment! 

Love ya'll. ❤

Syn Mafiána [H.S]Donde viven las historias. Descúbrelo ahora