~ Forget it ~

~21~

24th of December

S Louisom sa stále nerozprávame. Už je to vyše týždňa. Obaja sa tvárime akoby ti ten druhý nebol. Začínam si na to zvykať.

,,Chalani dnes sú vianoce." Natešene povedala Gemma a dozdobovala medovníky.

,,Nehovor." Prekrútil som očami. Už tri dni máme výzdobu hotovú.

,,Nechcel by si-" Nenechal som ju dopovedať.

,,Dobre viem kam tým smeruješ. Neprehovorí so mnou." Povedal som a ukradol som jej jeden medovník.

,,Máte pre seba aspoň nejaké darčeky?" Spýtala sa ma Gemma.

,,Prečo by som preňho niečo mal mať?" Nadvihol som obočie.

,,To je dosť sebecké." Zamračila sa.

,,A? Má on niečo pre mňa?" Uchechtol som sa.

,,Neviem. Ale aj tak." Povedala Gemma.

,,Mňa tie posraté Vianoce nezaujímajú." Vzal som si bundu a s tresknutím dverí som odišiel von. Nemal som vlastne ani v pláne niekam chodiť. Gemma ma proste vytočila a to je všetko.

,,Je vtipné, že sa spolu nerozprávate už týždne." Zasmial sa niekto po mojej pravici. Svoj pohľad som presmeroval na tú osobu.

,,Ah. To si ty." Odpovedal som znechutene pri pohľade na Dylanov šťastný výraz.

,,Nemáš ma rád?" Spýtal sa sklamane.

,,To som nepovedal." Dylan si ma otočil k sebe a prisal sa mi na pery. Nič z toho som nechápal. Pozrel som sa hore. Videl som iba ako Louis zachádzal dnu z balkónu. Odsotil som od seba Dylana a utrel som si ústa.

,,Č-čo?" Vyhŕkol som. ,,Myslel som si, že si proti takým veciam." Čudoval som sa.

,,Chcel som ťa iba pre seba." Povedal a začal sa ku mme približovať. Zastavil som ho. Z dverí vyšla Gemma.

,,Nie." Zamračil som sa a rozbehol som sa preč. Moje slzy boli na krajíčku. Nikdy som to nikomu nepovedal, ale na Louisovi mi naozaj záleží. Nechcem ho stratiť ešte viac ako teraz. Ľúbim ho a to, že toto tera, videl ma naozaj zabolelo pri srdci. Bestak to bola iba nejaká scénka aby nás rozhádali ešte viac.

Louis

Keď som ich uvidel, okamžite som zašiel dnu a hodil som sa na posteľ. Prečo mi toto stále robí? Jeho to baví?

,,Louis otvor." Povedala Lottie. ,,Potrebujeme sa seriózne porozprávať." Povedala prísne. Vyšiel som z izby. Zatiahla ma dole do obývačky.

,,Gemma sem donesie Harryho a porozprávame sa." Usmiala sa

,,Nie Lottie." Chcel som odísť. Ona ma však zadržala. Vchodové dvere buchli. Gemma sem sotila Harryho. Hľadel do zeme.

,,Poď." Povedala a potiahla ho sem. Baby si sadli na kreslá pri gauči. Ja a Harry sme sedeli na gauči. Harry mal kolená prisunuté k brade a pozeral do blba. Boli z neho cítiť cigarety.

,,Prvá vec." Začala Gemma. ,,Prečo si začal fajčiť?" Položila otázku Harrymu. Harry sa za ten čas dosť zmenil. Už nevonia ako sladké jablká. Už sú to cigarety. Nechová sa milo. Nerozpráva sa už ani s Gemmou poriadne. Iba po nej vrieska. Celé dni je v izbe.

,,Neviem." Povedal potichu.

,,Harry." Varovne naňho pozrela Gemma.

,,Kvôli Louisovi." Prehovoril zahanbene.

,,Tak. Louis?" Lottie na mňa prezrela.

,,No?" Nechápal som.

,,Otázka na teba. Ako to zvládaš. Pravdu." Upozornila ma Lottie.

,,Ja... Um... Bolí to. Chýba mi." Prehovoril som a následne som pozrel na Harryho. Gemma sa k nemu naklonila a niečo mu pošepkala. On iba prikývol.

,,Dajte nám minútku." Vzala Harryho a spolu šli do kúpelne. Počul som ako Harry vzlykol. Prišlo mi ho strašne ľúto. Prečo sa musíme chovať ako idioti. 

Asi po desiatich minútach sem opäť došli. Harry stále s kapucňou na hlave. Zahaloval si tak polku tváre.

,,Harry ty?" Spýtala sa ho Lottie. Harry neodpovedal. Jeho chrbát sa mierne striasol. Takže plače. Pozrel som na Lottie a potom na Gemmu. Bez váhania som vstal a Harryho som objal. Začal plakať nahlas.

,,Neplač." Prehovoril som naňho. Baby odišli do kuchyne. ,,Harry, no ták." Dal som mu dole kapucňu. Jeho vlasy neboli tak upravené ako kedysi. Boli proste len tak ako po zobudení. Sadol som si naňho obkročmo. Vzal som jeho tvár do mojích dlaní. Zotrel som mu slzy. Oprel som o seba naše čelá. Moje slzy sa pustili dole po mojej tvári. Harry vzlykol. Obtrel som moje pery o tie jeho. Nevydržal som to a pobozkal som ho. Odtiahol som sa a pozrel som naňho.

Stále bol zahladený dole. Pobozkal som ho znovu, tentokrát dlhšie. Harry neprestával plakať.

,,Harry mrzí ma to." Prehovoril som.

,,Aj mňa Loui." Dlho ma tak nenazval.

,,Oh Harry." Objal som ho. Harry ma objal tiež.

,,Nikdy ťa už nechcem pustiť." Povedal som.

,,Ani ja teba Loui. Milujem ťa." Stisol ma. Odtiahol som sa. Chvíľu sme si hľadeli do očí. Následne som ho pobozkal. Zaregistroval som, že Harry spolpracuje. Vybojoval som si  estu do jeho úst jazykom. Pach cigariet sa dostal do mojich úst, čo ma prinútilo sa odtiahnuť. Rozkašľal som sa. Harry na mňa zmätene pozeral.

,,To nič. To len tie cigarety." Harry sa usmial. Konečne vidíme ten jeho sladký úsmev. Baby sem prišli a objali nás. Odtiahli sa a dali si high five.

,,Skvelé sestry sme to." Egoisticky sa ozvala ako inak Lottie. S Harryn sme sa na nej zasmiali.

Later

Veci som si preniesol s Harryho pomocou do našej izby. Harry si dal dole trigovicu. Skrýval pod ňou žhužvané tričko.

,,Idem do sprchy." Dal mi pusu na čelo a odišiel.

Vote & Comment!
Love ya'll.❤