~ Forget it ~

~34~

Louis

,,Ja tu bez neho nechcem byť. Ani sa nerozlúčil." Plakal som.

,,Loui, on sa rozlúčil, len ty o tom možno ani nevieš. Možno keď odchádzal ti dal pusu." Utešovala ma Gemma.

,,Zobudil by som sa." Sedel som na tej strane postele, kde vždy leží Harry. Vonia úplne ako on.

,,Loui netráp sa nad tým. Dva týždne ubehnú ako voda. A vieš, čo ti v tom pomôže?" Usmial sa na mňa Liam. Kvokol si. ,,Keby si si našiel prácu. Na celý deň sa odreaguješ a večer môžeš s Harrym volať alebo si môžte písať."

,,Liam má pravdu." Usmiala sa Lottie.

,,Nemôžeš tu celé dni sedieť ako kôpka nešťastia. Harry by to tak určite nechcel." Povedala Gemma a sadla si ku mne.

,,Ak by sa čokoľvek stalo, sme tu pre teba a nezabúdaj, že aj nám Harry chýba." Pohladil ma Liam po ruke.

,,Dobre." Prikývol som. Všetkým sa na tvári vyčaril úsmev. Usmial som sa aj ja.

,,Jaj ja ten tvoj úsmev žeriem!" Zvreskla Gemma a objala ma. Zasmial som sa na nej. Je šialená.

,,A kde chceš pracovať?" Spýtala sa ma Lottie.

,,V Starbucks?" Mykol som plecom.

,,Skvelá voľba." Zajasala Gemma. ,,Drinky zdarmaaaa!" Zasmial som sa na Gemme.

Harry

Dylan už je preč dobrú hodinu. Nemám, čo robiť. Louis je offline a na SMS-ky neodpisuje. Asi má vybitý mobil. Alebo sa mu niečo stalo. Ja len dúfam v to, že jw to tým vybitým mobilom.

Dvere buchli, ale nie moc silno. O chvíľu bol pri mne Dylan.

,,No, čo. Ako si sa tu mal?" Uškrnul sa a o chvíľu sa týčil nadomnou.

,,Fakt skvelý nápad na hodinu tu niekoho zamknúť." Povedal som otrávene. Dylan sa iba zasmial.

,,Nudil si sa?" Ľahol si na mňa a rukami mi zašiel pod tričko. Snažil som sa spod neho vypratať, ale nešlo to. ,,Vieš, že to je márne. Prečo sa snažíš utiecť?" Rozopol mi jeansy.

,,Nechcem s tebou nič mať. Chvíľu som si myslel, že si normálny keď si ma sem priniesol, keď som bol mimo." Zamračil som sa. Dylan sa zasmial. Stiahol mi jeansy, ktoré som nestihol zachytiť. Začal mi zvoniť mobil. S Dylanom sme naň pozreli. Volá mi Loui. Pozrelu sme na seba. Dylan bol rýchlejší a uchopil môj mobil. Dylan to zdvihol a dal na reprák.

,,Harry?" Ozval sa Louis.

,,L-!" Dylan mi rukou zapchal ústa.

,,Tu Dylan, Harry spí." Povedal s úškrnom.

,,Čo ty tam robíš?" Spýtal sa rozzúrene.

,,Nič do, čoho by si ty mal strkať nos."

,,Kde je Harry?!" Skríkol Louis.

,,Povedal som, že spí." Pokojne povedal Dylan.

,,Chcem ho vidieť." Dylan na mňa pozrel. Zasmial sa a jednu mi vrazil, čo ma úplne vyplo. Iba som cítil ako ma prikryl.

,,Vstávaj." Niekto mi dal facku. Otvoril som oči. Zas Dylan.

,,Prečo si to urobil?" Chytil som sa za líce.

,,Nechcel som nás prezradiť. Či by sa ti páčilo, keby sa Louis dozvie, čo mám s tebou v pláne?" Naklonil sa ku mne a pobozkal ma na pery.

,,Daj mi pokoj." Prehodil som sa na bok.