~ Forget it ~

~38~

February 2.nd 

Zobudil som sa sám. Posadil som sa na posteli a prehrabol som si už moje celkom vyrastené vlasy. Strihať sa nemienim. Páči sa mi to. Vstal som a nazrel som do kúpeľne. Nikto tam nebol a vyzerá to tak, že tam dnes nikto ani nebol. Vyšiel som z izby, no v to mi do tváre vrazilo niečo sladké. Cítil som na sebe vodu a niečo suché. 

,,Všetko najlepšie!" Zakričali Gemma, Lottie a Louis. Takže to čo mám na tvári bude asi torta. Zotrel som si ju z očí a snažil som sa aspoň trochu spamätať zo šoku. Som poliaty vodou, posypaný múkou a na tvári mám tortu. Výborne. Zasmial som sa tomu. 

,,Smeje sa! Výborne. Nemá vraždiacu náladu!" Radostne skríkla Gemma. Louis ma objal nehľadiac na to, že som mokrý a špinavý. 

,,Večer. Ty. Ja. Posteľ." Pošepkal mi do ucha. Po tele mi prebehlo vzrušenie. Usmial som sa. 

,,Čo si to šepkáte?" Uškŕňala sa Lottie. 

,,Nič, nič." Povedal Louis a uštípol ma do zadku. Trošku som poskočil. 

,,Len aby, vy draci." Vyplazila na nás jazyk Gemma. ,,A ozaj. Liam ti usporiada narodeninovú oslavu. Je to, ale zlatíčko. Však?" Usmievala sa. 

,,Dajte mi chvíľu na spamätanie. Dnes mám narodeniny?" Všetci sa začali smiať. 

,,Áno, debil." Pokrútila nado mnou hlavou Gemma.  

Louis ma chytil za ruku. Pozrel som naňho a potom späť na baby.

,,A kedy je tá oslava?" Spýtal som sa.

,,O hodinu." Povdala Gemma a mne skoro oči vypadli.

,,Koľko je hodín?" Spýtal som sa okamžite.

,,Dvanásť. Spal si dlho." Povedal s úsmevom Louis.

,,Tak sa pôjdem obliecť." Všimol som si, že ešte nikto neni oblečený. Všetci prikývli a šli tiež. Ja som samozrejme musel ísť ešte do sprchy.

Vošiel som do kúpeľne. Tam ma však zastavil Louis a pobozkal ma.

,,Loui, prídeme neskoro." Louis akoby ma nepočul a pritlačil ma o stenu. V moment, keď sa jeho rozkrok dotkol môjho som sa vzrušil. ,,L-Loui." Odstrčil som ho. Hľadel som naňho.

,,Prepáč, ja..." Hľadel do zeme a všimol som si jeho červených líc.

,,To je v poriadku." Viem vlastne, prečo to spravil. Odkedy som prišiel domov, ani raz sme nič takto spolu nerobili. Bolo to však kvôli mne. Odkedy mi to spravil Dylan, tak som z toho dostal niečo ako strach.

Louis odišiel do izby a ja do sprchy. O päť minút som bol osprchovaný. Vošiel som do izby iba s uterákom okolo pásu. Louis sedel na posteli a pozeral sa von oknom.

Vybral som si veci a začal som sa prezliekať. Párkrát som sa pozrel na Louisa. Ani sa nepohol. Obliekol som si mikinu a sadol som si k nemu.

,,Si naštvaný?" Chytil som ho za rameno. Louis bez odpovede odišiel. Jasné. Chápem. Hrá sa na urazeného.

Vzal som si mobil a vyšiel som z izby, kde už čakali baby. Šli sme do auta. Lottie šoférovala.

,,Louis je ti niečo?" Spýtala sa Lottie.

,,Som ok." Odpovedal rázne. Vystúpil som z auta a vrátil som sa do domu.

,,Harry, čo robíš?" Dobehla ma Gemma.

,,Je urazený, lebo som s ním dnes v kúpeľni nespolupracoval." Vysvetlil som jej.

,,Pochop ho. Odkedy si doma ne-" Prerušil som ju.

,,Pochop Louisa. Stále iba aby som ja chápal niekoho. Ja ho chápem, že mu to chýba. Ale chápe niekto mňa? Že ja sa toho bojím kvôli Dylanovi? Že som sa vtedy zosypal?" V očiach som mal slzy. Gemma sa zamračila a potiahla ma za ruku.

,,Ideš a koniec debaty, je to tvoja oslava." Ťahala ma do auta. Otvorila dvere a nasúkala ma tam. Moje pery sa chveli a bolo mi do plaču. ,,Môžme." Povedala Gemma. Lottie na mňa pozrela a rovnako aj Louis.

Lottie naštartovala. Dal som si kapucňu a ticho som plakal. To už naozaj nikoho nezaujímam? Niekto ma začal hladiť po ruke. Asi Louis. Ani som naňho nepozrel.

,,Harry..." Prehovoril na mňa. Dal mi dole kapucňu a objal ma. ,,Prepáč." Šepol.

,,Chalani už sme tu." Povedala Lottie.

,,Dáš nám minútku?" Poprosil ju Louis. Lottie dala ručnú brzdu a podala Louisovi kľúče.

,,Nezabudnite zamknúť." Usmiala sa a obe vystúpili. Zabuchli za sebou dvere. Rozplakal som sa a objal som Louisa.

,,Nemal som sa urážať. Som idiot." Prehovoril.

,,Nie nie si." Vzlykol som a trochu som sa ukludnil.

,,Ja... Mám len strach z toho, čo sa mi stalo s Dylanom. Vtedy som sa zosypal a..." Louis mi priložil prst na pery.

,,Ja nie som Dylan. So mnou sa ti nič nestane." Usmial sa a chytil ma za tvár. Pobozkal ma. Vyšli sme z auta. Samozrejme sa musíme tváriť iba ako kamaráti. Louis zamkol. Skôr ako sme vošli dnu, Louis sa dal na špičky.

,,Teším sa na večer." Šepol mi do ucha. Usmial som sa a spolu sme šli dnu. Prekvapivo tu bolo ticho a tma. Zasvietil som svetlo.

,,Všetko najlepšie!" Vykríkli všetci. Na mojich perách pohrával úsmev. Je to úžasné.

Vote&Comment!

Love ya'll. ❤