~ Forget it ~

~36~

Vystúpili sme pred luxusnou reštauráciou. Vošli sme dnu. Malachy nás oznámil recepčnému. Vie kurva dobre francúzsky.

Keď som sem prišiel poprvý raz myslel som si, že neustále budem musieť hovoriť po francúzsky.

Sadli sme si k nášmu stolu. Zavibroval mi mobil. Všetci pozreli na mňa.

,,Budem to ignorovať." Usmial som sa.

,,Nemal by si. Rodina a priatelia sú dôležití. Učili ste sa to." Povedal Pán učiteľ Boujoa. Alebo Uhorka ako ho potajomky prezývame.

Vzal som si do ruky mobil. Naozaj Louis? Teraz si si vybral, že mi napíšeš?

Louis: Ahoj 😍

Harry: Loui teraz nemozem.

Moje ruky sa mierne triasli. Cítim sa strašne trápne. Ani nehľadím na gramatiku.

Louis: Prečo?

Harry: Nesom na izbe, sme na pohovore s nejakymi ucitelmi a citim sa teraz naozaj trapne lebo som tu jediny na mobile. Ja ti potom napisem.

Mobil som si vypol. Srdce mi bilo hrozne rýchlo. Prehrabol som si vlasy a pozrel som na nich. Spokojne sa všetci rozprávali. Ani som si to neuvedomil.

,,Harry, čo ty? Si spokojný s pobytom, učiteľmi, rozvrhom a tak?" Spýtala sa ma Mischell - Učiteľka.

,,Iste. Som spokojný." Venoval som jej krátky, ale nervózny úsmev.

,,Teraz sa spýtam. Kto z vás je teraz nervózny?" Spýtal sa profesor Kilem. Všetci pozreli na mňa. Po každom z nich som prešiel pohľadom.

,,Ja, trochu." Priznal som.

,,Nemáš byť prečo. To, že je to tu luxusné, neznamná, že nemôžeš byť na mobile a písať si s priateľmi. Zišli sme sa tu iba preto, lebo vy ste najlepší žiaci. Berte to vlastne ako pokec s priateľmi." Vysvetlila Mischellin.

,,To je v poriadku." Venoval som jej krátky úsmev.

Louis

Možno som Harryho naštval. Ale zabolelo ma ako sa zachoval. Cíti sa kvôli mne trápne?

Obsluhoval som zákazníkov, keď sa mi však do očí nahrnuli slzy.

,,Judy, prosím." Judy pribehla ku mne.

,,Choď domov, ak potrebuješ." Povedala v rýchlosti. Šiel som sa prezliecť. Vzal som si batoh a šiel som pomaly domov. Stále som však neplakal. Iba mi to trhá srdce.

Odomkol som dvere a vybehol som do izby. Ani som nepozdravil Gemmu a Lottie. Hodil som sa do postele. Začal som plakať.

,,Loui, čo sa stalo?" Pribehli sem baby.

,,Nič, len mi chýba." Vlastne som ani neklamal.

,,Loui, už iba päť dní." Povzbudivo povedala Gemma.

One hour later

Ležím na posteli a pozerám si nejaké moje fotky s Harrym. Zrazu mi v tom však zabránila správa od Harryho.

Harry: Prepáč, bae že som ťa tak odpálkoval. Naozaj som bol nervózny a Dylan ma dnes zobudil o 6 ráno, takže som nevyspatý.

Louis: Nehnevám sa :) Mal by si si pospať. Vieš, že bývaš nervózny keď si nevyspatý 😘

Harry: Nie. Teraz sa budem venovať iba tebe. 💓

Louis: Zaspíš.

Harry: Nie pokiaľ mi nepošleš nejakú peknú fotku. 😋 U know.

Louis: Zavriem si dvere.

Harry: Čakám. 😌

Louis: A aká by to mala byť fotka? 😋

Harry: Louiiiii!😠

Louis: Si v izbe sám?

Harry: Tak rozhodne nebudem svoje potreby vykonávať pred niekym. (Okrem teba)

Louis: Hmm.. Okay then.

Louis:

Harry: 😈 Bad boy 👌👈

Louis: Len tvoj.

Harry: Môj. Ešte :D

Louis: Nie 😜

Harry: A to prečo?

Louis: Pretože neposlúchaš :D

Harry: Ale nooo. 😇 Iba jednu 😇

Louis:

Harry: Ktorú si fotil teraz?

Louis: Túto.

Harry: 😏 CK 😏 That's my boy.

Louis: Hmm. :D

Harry: Tak ja ti napíšem neskôr. Pa!

Louis: P.

Vote&Comment!

Love ya'll. ❤