,,Prepáč, Loui." Vyšiel som z vane. Louis si hlasno povzdychol.
,,Vykašli sa na to." Povedal celkom naštvane. Ospravedlňujúco som naňho pozrel a omotal som si uterák okolo pásu. Vyšiel som z kúpeľne a zdvihol som zvoniaci mobil. Rose.
,,Áno?"
,,Ahoj, šťastný nový rok." Povedala namyslene.
,,Aj tebe."
,,Teraz prejdime k veci..." Začala. ,,Pôjdeš na výmenný pobyt do Paríža, keďže vieš francúzsky."
,,Čo? A to na koľko? A musím? A prečo vlastne?" Zasypal som ju otázkami.
,,Na dva týždne. Musíš, pretože si nechal školu. Buď začneš chodiť do školy, alebo pôjdeš na výmenný pobyt. Vyber si. Ráno o štvrtej ti volám. O šiestej ti ide let." Vysvetlila mi.
,,Dnes?"
,,Dnes! Čo si sprostý?!" Skríkla po mne. Kunda jedna.
,,Fajn. Pôjdem tam." Povzdychol som si.
,,Výborne. Ale zakazujem ti brať si tam mobil, alebo hociakú elektroniku s, ktorou by si sa mohol kontaktovať domov."
,,Čo? Si sprostá? To si tam choď sama!" Skríkol som so slzami v očiach. Ale... Keby tam nič nemám, mal by som pokoj od tých problémov.
,,Harry, prečo kričíš?" Do izby prišla ospalá Gemma.
,,To nič, choď spať." Nervózne som si prehrabol vlasy. Do izby vošiel aj Louis.
,,Povolujem ti teda IBA mobil. Na letisku ti to skontrolujem. Ak tam budeš mať ešte nejaku elektroniku, tak ti všetko zabavujem. Aj mobil." Povedala prísne.
,,Dobre."
,,O štvrtej vstávaj." Myslím, že spať ani nebudem.
,,Dobre."
,,Som rada, že si rozumieme. Dobrú noc." Zložila. Mobil som hodil o zem. Hodil som sa do postele.
,,Harry, čo sa deje?" Spýtala sa so strachom Gemma.
,,Rose ma posiela na výmenný pobyt do Paríža." Zamrmlal som.
,,Ty tam ideš?" Spýtal sa Louis.
,,Musím."
,,Kedy odchádzaš?" Spýtala sa Gemma.
,,O šiestej ráno. O piatej musim byť na letisku." Zamrmlal som.
,,Nie. Harry nechcem aby si odišiel." Povedal Louis.
,,Sú to dva týždne." Poveda som a posadil som sa. Gemma ma objala. Začala plakať.
,,Gemma, nie. Neplač." Snažil som sa ju utíšiť. K plakaniu sa pridal aj Louis. ,,Nie, prosím neplačte." Privinul som si oboch k sebe. ,,Prisáham, že vám budem písať stále."
,,J-ja nechcem aby si od-dišiel." Vzlykal Louis. Gemma už neplakala. Zaspala.
,,Loui." Pobozkal som ho. Opatrne som uložil Gemmu do postele. Do našej postele. Vstal som a šiel som si dať aspoň boxerky. Louis spravil to isté.
Vošli sme za Gemmou do postele. Ležal som vstrede. Louis ma objímal. Ani neviem ako, ale zaspal som.
Zobudil som sa na zvonenie môjho mobilu. Sú presne štyri. Volá mi Rose.
,,No dobre rano. Choď sa baliť, o piatej máš pred domom šoféra." Povedala.
,,Umm... Hneď." Zamrmlal som.
,,Styles, neser ma!" Skríkla po mne.
,,Boha idem." Povedal som, ticho lebo som ich nechcel zobudiť.
O desať minút som bol zbalený a oblečený. Upravil som si vlasy a zišiel som do kuchyne. Všetkým som spravil toasty. Louisovi a Gemme som ich vyrezal do srdca. Zaniesol som ich hore. Napísal som im vzkaz.
Dobré ráno.
Raňajky máte na nočnom stolíku, Lottie a Liam ich maju v kuchyni. Keď budem v lietadle napíšem. Povedzte prosím Lottie a Liamovi, že idem na dva týždne na ten pobyt.
Loui ľúbim ťa a prosím neplač za mnou. Ja ti to potom nejak vynahradím. Budeš mi chýbať.
Gemma sestrišta, neplač za mnou a nerob s Liamom žiadne blbosti. Z Paríža ti prinesiem darček k narodeninám, ktoré si mala už 3. Decembra. Mrzí ma, že som zabudol.
Harry xx
Vote&Comment
Love ya'll. ❤
YOU ARE READING
~ Forget it ~
FanfictionHarry: Zabudni na to. Louis: Nie. Louis: Milujem ťa... Správu sa nepodarilo odoslať. Texting, ktorý je plný zábavy, smútku, hnevu a problémov. Keď chalan miluje chalana. Keď ich priatelia prestanú milovať ich. Priateľ? Alebo Priatelia? V Príbehu...