~ Forget it ~

~6~

Sledoval som ich. Neodchádzali a neprestávali. Jeden z nich vzal palicu.

,,Hej! Prestaňte!" Vybehol som z úkrytu. Týpkovia tu boli asi štyria.

,,Nechajte ho." Spoza nich vychádzal chalanský plač.

,,A čo s tým urobíš." Smiali sa. Chcem vedieť kto to je.

,,Dajte mu, kurva pokoj!" Sotil som do jedného a ostatný sa na mňa vrhli. Zhodili ma na zem. Kopal som ich. Dostal som päsťou do oka, do nosa a do úst. Zostal som nehybne ležať.

,,Si rovnaký úbožiak ako on." Jeden do mňa kopol. Vstal som a vrazil som mu do nosa. Puklo to. Spadol na zadok.

,,Zlomil si mi nos!" Zvreskol.

,,Aj tak si potreboval plastiku." Bolestne som sa uškrnul. Ostatný traja zdrhli. Vzali so sebou aj šéfka. Obzrel som sa. Na zemi sedel Louis.

Hrdo som podišiel k nemu a podal som mu ruku. Louis to prijal a ja som mu pomohol na nohy. Pustil som jeho ruku. Ruky som si dal do vreciek a pomaly som kráčal domov.

Niekto ma však zastavil. Otočil som sa.

,,Ďakujem." Usmial sa na mňa. Nijak som na to nereagoval. ,,Nemusel si to robiť."

,,Nerád vidím niekoho trpieť." Zamračil som a a vytrhol som sa. Kráčal som preč.

,,Mám ťa rád!" Zakričal mi. Zastal som. Obzrel som sa. Louis stál niekoľko metrov odo mňa. Rozbehol som sa za ním a pevne som ho objal.

,,Nevedel som, že bývaš tu." Nervózne som si prehrabol vlasy.

,,Nápodobne." Zasmial sa. ,,Nechcel som..." Prerušil som ho.

,,To je v poriadku." Mávol som nad tým rukou. ,,Poď so mnou." Vzal som ho za ruku. Na tvári mal totiž krvavý škrabanec. Šli sme ku mne domov. Gemma je niekde vonku. Posadil som Louisa na barovu stoličku a šiel som po dezinfekciu a vatu.

Prišiel som k nemu a začal som mu to dezinfikovať.

,,V realite vyzeráš ešte lepšie ako na fotkách." Povedal Louis. Usmial som sa a pokračoval som.

,,Au." Odtiahol sa. Prisunul sa späť a nechal ma to dokončiť.

Later

Gemma pred chvíľou prišla domov. Najskôr sa zľakla, že tu cudzí človek. Všetko som jej vysvetlil.

Teraz sedím s Louisom v mojej izbe na posteli a niečo pozeráme. Je niečo po siedmej večer. S Louisom je zábava. Je naozaj milý. Vôbec nie je taký ako, keď mi píše.

,,Loui?" Pozrel som naňho. Louis na mňa pozrel. ,,Nechcel by si tu prespať?" Louis sa usmial a vytiahol mobil.

,,Zavolám Lottie." Povedal a vstal. Šiel do kúpeľne. Konečne si môžem aspoň trochu odkryť rozkrok. Obtiahnuté jeansy asi nebola dobrá voľba. Vstal som a vyzliekol som si jeansy. Šiel som ku skrini, aby som si mohol vybrať niečo voľnejšie.

,,Mô- uh..." Do izby vbehol Louis. Otočil som sa naňho. Jeho ústa boli mierne pootvorené. Stáli sme tam ako dvaja idioti a zízali sme na seba.

Akoby to nestačilo, tak do izby vošla Gemma.

,,Bože Harry! Obleč sa." V to som sa vspamätal a okamžite som si na seba dal tepláky. ,,Sorry, že vás ruším, ale ak tu Louis plánuje spať, tak buďte večer potichu. Ja mám izbu hneď vedľa." Povedala Gemma.

,,Uh... Ja.." Červenal sa Louis. Bolo mi do smiechu.

,,Nič také sa neplánuje Gemma." Prebodol som ju pohľadom. Gemma sa zachichotala a odišla.