~ Forget it ~

~37~

Five Days Later

Harry

Objal som sa s Megs. ,,Bolo to tu s tebou šialené." Zasmiala sa a podala mi malého plyšového psíka. 

,,Ďakujem Megs, ale nemusela si si robiť starosti." Usmial som sa a opäť som ju objal. Odtiahli sme sa od seba.

,,Si idiot..." Začala Nala. ,,Ale mám ťa rada." Chcel som ju objať, no ona dala ruky pred seba. ,,Zabudni." Zasmiala sa. ,,Chytaj frajer." Hodila po mne krabičku. ,,Otvor si to až doma." Prikývol som. 

,,Tak, sa teda drž." Povedal Malachy a dali sme si pozdrav. ,,Nič nemám." Zasmial sa.

,,Neva." Usmial som sa. Vzal som si kufor a spolu s Dylanom sme vyšli z izby. Vyšli sme z ubytovne. Malachy, Nala a Megs nám ešte zakývali z okna. Dylan si sadol na miesto šoféra. Dal som si kofor do kufru. (😂) 

Nasadol som si na miesto spolujazdca a vyrazili sme na letisko. Mal by som doraziť niekde uprostred noci, alebo až tak nejak nad ránom, keďže cesta trvá vyše jedenásť hodín. Samozrejme, že chcem Louisa prekvapiť, tak som mu povedal, že zostávam ešte dlhšie. To však nie je pravda. A baby o tom vedia, takže ma budú čakať, aby som Louisa nezobudil. 

Zastali sme pred letiskom. ,,Tak sa tu maj teda." Objal som sa s Dylanom. 

,,Už len mesiac a som doma." Zasmial sa Dylan. 

,,Tak ahoj, bro." Zakývali sme si a ja som sa vybral na letisko. 

Airplane

Sadol som si na svoje miesto v lietadle. Už som písal Gemme, že som v lietadle. Ešte sa musím modliť aby na letisku v L.A. mali otvorený nejaký stánok s kvetmi. Samozrejme pre Louisa. 

L.A. Airport

Gemma: Si už v L.A. ? 

    Harry: Som na letisku.

Gemma: Máme ťa ísť počkať pred dom?

    Harry: Ako chceš. Louis spí?

Gemma: Akoby ho zabili. 

   Harry: Skvelé. 

Gemma: Som rada, že už prídeš :)

   Harry: Aj ja som rád, že už som skoro doma :) 

Konečne som našiel otvorené kvetinárstvo a kúpil som prvú kyticu, ktorá mi prišla pod ruku. Zaplatil som a šiel som von, kde ma už čaká taxík, ktorý som si volal, keď som vystúpil z lietadla. 

Naložil som si kufor a sadol som si na miesto spolujazdca. Opäť som šoférovi nadiktoval adresu a vyrazil sme. 

Zastali sme pred mojim domom. Baby už na mňa čakali iba v pyžame a svetroch. Bože však mi zamrznú. Zaplatil som a vytiahol som si kufor. 

Lottie ma hneď objala. Odtiahla sa odo mňa a Gemma sa mi hodila okolo krku. Neodtiahla sa. 

,,Ale no..." Cítil som, že plače. Lottie sa usmievala a jedna malá slza sa jej skotúľala po líci. Pridala sa do skupinového objatia. 

,,Už nikdy nikam nechoď." Plakala Gemma. 

,,To v pláne ani nemám." Konečne doma. Odtiahli sme sa od seba. Gemma potichu otvorila dvere. Je vlastne niečo po druhej ráno. Potichu som si doniesol kufor na chodbu a vyzliekol som si bundu, takže som zostal iba v tričku. Lottie potichu zatvorila dvere. 

,,Spí?" Spýtal som sa potichu. Vyzul som sa. 

,,Uhm." Usmiali sa obe. Potichu som vyšiel schody. Pomaly som otvoril dvere na našej izbe. Louis naozaj spí. Usmial som sa a v ruke som stisol kyticu. Kľakol som si na posteľ. 

,,Loui..." Šepol som. Louis sa trochu pomrvil. Pobozkal som ho na pery. Louis otvoril oči. 

,,Harry!" Vykríkol a hodil sa mi okolo krku, takže sme obaja kľačali na posteli. Louis sa rozplakal. Medzitým, sa medzi dvermi objavili baby. Obe mali úsmev na tvári. Dal som Louimu kyticu. ,,To si nemusel." Usmial sa a privoňal si ku kvetom. 

,,Musel Loui. Záleží mi na tebe." Vzal som jeho tvár do mojich dlaní. Prisal som sa k jeho perám. Baby odišli so slovami "Ideme spať." Louis šiel do kuchyne a dal kvety do vázy. Vrátil sa ku mne. 

,,Už nikdy ťa nikam nepustím." Preplietol si so mnou nohy a objal ma. ,,Nikdy." Povedal a ľahol si hlavou na moje rameno. 

,,Ach Loui. Ja odísť ani nechcem." Pozrel som naňho. Jeho oči boli zatvorené. Ako ten človek tak rýchlo zaspí? Opatrne som sa spod neho vymotal a dal som si dole nohavice. Vyzliekol som si aj tričko a vošiel som do postele. Oboch som nás prikryl. Ležal som teraz na druhej strane, takže som Louisa objal zozadu. 

Vote&Comment!

Love ya'll. ❤