Prišiel po mňa otec. KONEČNE!
Púšťajú ma z nemocnice a ja už mám od 6 ráno zbalené.
,,Ahoj, Slniečko."usmial sa na mňa otec a zobral mi batožinu.
,,Ahoj. Chcem ísť rovno domov."povedala som ocovi dopredu. Vedela som, že v aute sa ma spýta či nechcem niekam zájsť.
,,Dobre."prikývol. Nastúpila som do zadu. Chcela som proste spať. Balila som sa o šiestej, ale okolo druhej som bola hore.
Tašku mi otec hodil do kufra, ja som si ľahla na zadné sedadla.
,,Tatí, mohol by si to prepnúť?"zaskučala som keď, začali hrať Justina Biebra (nič proti ale ja jeho pesničky nemusím).
,,A na čo?"
,,Daj tam USB."ukázala som na USB ležiace medzi sedadlami. Otec prikývol a dal USB. V momente nám začal hrať rock.
Môj otec miluje rock, metal, punk...
Otec začal bubnovať prstami po volante.
,,Nemohla by si prísť dopredu a držať volant?"opýtal sa ma keď už svietila oranžová.
,,Uhádol si."usmiala som sa.
Doma
,,Ahoj."objala som mamu.
,,Ach, srdiečko moje. Ako si mi chýbala."zašepkala mama a vzala tašku do izby.
Ja som sa rozbehla na moje druhé obľúbené miesto. Ľahla som si pred TV a zapla ju.
Na obrazovke naskočil pozastavený hokej.
,,Tati?! Že ty si pred odchodom pozeral hokej?!"
,,Áno, ešte som nedopozeral!"
,,Tak to spravím za teba!"pustila som si hokej.
Hokej skončil 2:2. takže remíza. To je taký problém sa posnažiť?
Aj môj výkon na telesnej je lepší než dali oni!
Celá rozčúlená som šla spať. Dúfam, že zajtra bude lepšie. Jeden hráč mi pripomenul Dylana. Toho.... arch! Preň ho ani neexistuje nadávka!
Nenávidím ťa Dylan.
Tak fajn. Je tu ďalšia časť. Nechápem ako to že to čítate. A len tak by the way... Ospravedlňujem sa za nečakané zvraty, ktoré ešte môžu ale nemusia nastať.
Tak čate ☺☻
BẠN ĐANG ĐỌC
Nenávidím ťa Dylan :) ✔️
Fanfiction〰️Najlepší kamoš môjho brata? No to je jasné, každý deň mu otváram dvere. Len tak pre zaujímavosť: kamarátia sa spolu už od mala...dokonca sa spolu kúpali, keď boli malí...ehm...a potom, že baby sú divné...Ale to nemáte odo mňa! Každopádne ...môj br...
