Nenávidím ťa Dylan :) ✔️

Dostala som darček.

To si robíš srandu?!

Po celej izbe sa rozozvučal, zvuk mobilu. Čo v tejto hodine znelo asi ako škriekajúca mačka, ktorá je prinútená počúvať Justina Biebra. Chcela som odhodiť mobil do najbližšieho smetiska. Načiahla som sa preň a schytila ho do ruky. Dvihla som to.

,,Tak počuj, neviem koľko je, ale DOSŤ ma štve, že voláš ešte vtedy keď SPÍM!"

,,Ehm...asi mám zle číslo."ozval sa hlboký hlas.

,,To si vezmem."ozval sa Dylan a zobral si mobil. Odišiel s ním na chodbu. Ponaťahovala som sa na posteli a zívla. Povyťiahla som si prikrývku vyšie.

,,Ospravedlňujem sa. Zabudla som, že nie som momentálne vo svojej izbe."zamrmlala som, keď Dylan vošiel.

,,V pohode. Sice si ho dosť prekvapila, a už sú tu blbé poznámky, ale to neriešme, je to v pohode."ľahol si späť.

,,Hej jasné, je mi to ľúto, bla bla bla..., prosím odpusť mi....a tak ďalej."zašila som sa pod prikrývku.

,,Si strašne drzá."

,,Hej, hej, som ten najhorší človek na svete...a neviem čo všetko." Zaškeril sa a pohladil ma po líci.

,,Ak chceš mať tu ruku zlomenú, stačí povedať."zhodila som ho z postele. 

Vydriapal sa na späť.,,Vďaka, ale musím odmietnuť." 

Vstal a prešiel k šatníku. ,,Idem do sprchy, chceš sa pridať?"ani sa na mňa nepozrel a pokračoval ďalej.

,,Nie, nemám tu veci!"zakričala som za ním. Zjavil sa vo dverách.

,,A inač by si šla?"

,,Možno."tiež som bola na nohách.

,,Prezleč sa. Tričko hoď na posteľ. Zaveziem ťa domov."pobral sa preč. Prezliekla som sa a tričko mu dala na posteľ, tak ako chcel.

,,Kde si?!"kričala som na celý dom.

,,Keď vyjdeš z mojej izby, doprava, posledné dvere na ľavo!"Zamierila som tam.

Vyšiel von v uteráku. ,,Zobral si si veci. Tak prečo si nahý? Iba v uteráku?"

,,Daj mi minútku."oznámil a zatvoril sa. Čakala som minimálne 5 minút.

,,Ani z lietadla toto nebola minúta."vyčítala som mu to. Prevrátil oči a zliezol po schodoch.

,,Chytaj!"hodil po mne kľúče.

,,Načo to je?"

,,Od auta. Šoféruješ."

,,Nemám vodický."zaškerila som sa.

,,Ani ja. Takže...ideme na motorke."zobral si späť kľúče.

,,Ani od tej nemám vodický."

,,Ale ja mám. Tak, počkaj vonku." Otvorila som si dvere a chtiac-nechtiac sa vytáckala vonku. Naľavo odo mňa sa otvorila garáž.

,,Nastúp si. Meškáme. Tvoj brat ma zabije!"ukázal na motorku. Vytiahol ju vonku a zatvoril garáž. Nastúpil na motorku.

,,Je to bezpečné?"obzrela som si ju.

,,Nie, tak sadaj."ukázal za seba. Nasadla som a chytila ho okolo pása.,,Prosím! Nech to prežijeme!"prekričala som motorku.

,,Len sa drž!"vyštartoval z dvora. Vietor ma šľahal do tváre. Bolo to príjemne. Ale potom tu boli auta. V živote som sa nebála viac! Zatvorila som oči a objala pevnejšie Dylana.

,,Neboj sa! O chvíľu sme tam!"

,,V to dúfam!"

Zastavil sa. Otvorila som oči a uvidela Sendy a Lokiho. Boli sme doma.

,,Vďaka."vystúpila som a pohladila ich. Radostne zaštekali.

,,Tu máš."strčil mi do ruky kľúč s pokrčeným papierikom.

,,Na čo?"

,,Na tom papieri to máš. A Thomasovi povedz, že som ťa priviezol. Čau."odišiel preč.

Zamračila som sa na papierik a zazvonila.

,,Vieš ako som sa o teba bál?!"skríkol otec.

,,Prepáč." vošla som dovnútra.

,,Kde si bola?!"mama stala za kuchynskou linkou s varechou v ruke.

,,Bola som s Dylanom!"

,,S kým?"Thomas sa rozvaľoval na gauči.

,,S Dylanom."zopakovala som.

,,Celú noc? To sa mi nepozdáva."smial sa Thomas.

,,Áno, pretože si zamkol dvere."

,,Ideme ku gynekológovi."vyhlásila mama.,,Dylanovi verím, ale nie v týchto veciach."

,,Na čo ku gynekológovi?"

,,No na čo asi?"ozval sa Thomas.,,Či sa ti nepretrhla ta blana, či čo."

,,Ty sa do toho rozumieš?"otec stál prekvapene.

,,Na hodinách som občas niečo zachytil."mávol nad tým rukou.

,,Vy si myslíte, že som s ním spala?!"zvýskla som.

Nikto neodpovedal. ,,Vy ste ale skvelí rodičia."vybehla som po schodoch. Vo svojej izbe som si prezrela kľúč. Otvorila som papierik.

Od nášho domu. Len ma neprepadni v noci!

Dylan XD