Keď sa film skončil okamžite sme išli domov. Bolo niečo okolo trištvrte na dvanásť. Prinútila som Dylana, aby sme sa zastavovali na každom rohu a nakukli do temnej uličky.
Stále keď som mu povedala aby sa tam pozrel. MRMLAL! No čo, nemal ma na to brať! Jeho chyba! Nakoniec to ale aj tak spravil.
Keď vykonával tento "hrdinský čin", vždycky sa mi v hlave prehrali piesne. Tie čo boli mali klipy o Heroes of Olympus. Bol ako Percy. Neviem prečo ich stále takto porovnávam!
Aj tak som sa nad tým usmiala.
Došli sme až domov. Samozrejme, k nám.
,,Vďaka, a dobrú."usmiala som sa a chcela otvoriť dvere.,,JA ho asi uškrtím!"buchla som do dverí. ,,Dobre vedel, že som si nebrala kľúče. Ale zamknúť musel."
,,Dúfam, že teraz nechceš kričať na celú ulicu."
,,Nie, len ho chcem uškrtiť."ubezpečila som ho.
,,Tak poď. Nebudeš tu teraz vyzváňať a kričať na celú ulicu."povzdychol si a viedol ma preč od domu.,,Ideme k nám. Prespíš. To by ťa zabiť nemalo."
,,Dobre."prikývla som. Čím dlhšie som s ním bola tým viac mi niečo dochádzalo.
Došli sme k nemu domov. Odomkol vchodové dvere a pustil ma dnu.
Na spanie mi dal jeho tričko. ,,Mohol by si?"cítila som sa trochu trápne.
,,Čo? Aha, iste."prikývol a otočil sa. Prezliekla som sa a veci dala na stoličku. Ľahla som si na posteľ a začala rozmýšľať. Aj keď to niekedy robí s mumlaním, pomôže mi.
,,Nad čím rozmýšľaš?" Dylan si ľahol už tiež.
,,Nad ničím."
,,Nevyzeráš na to, že nad ničím nerozmýšľaš."
,,Nad ničím nerozmýšľam. A už spi."prikryla som mu hlavu vankúšom.
Koho by to zaujímalo tu sú pesničky! #HeroesOfOlympus
ESTÁS LEYENDO
Nenávidím ťa Dylan :) ✔️
Fanfic〰️Najlepší kamoš môjho brata? No to je jasné, každý deň mu otváram dvere. Len tak pre zaujímavosť: kamarátia sa spolu už od mala...dokonca sa spolu kúpali, keď boli malí...ehm...a potom, že baby sú divné...Ale to nemáte odo mňa! Každopádne ...môj br...
