Nenávidím ťa Dylan :) ✔️

EL!

El u nás ostala na večeru. Bola som rada, že konečne je u nás na večeri niekto normálny (samozrejme, okrem mňa).

Po večeri sme šli do mojej izby kde som ju prekecávala aby ostala na noc.

,,Neviem. Rodičia mi to asi nedovolia."

,,Nechaj to na mne."rozbehla som sa do obývačky. Otec pozeral futbal a mama čítala knihu.

,,Ostáva tu El."oznámila som a vrátila sa späť. El už telefonovala s rodičmi.

,,Mami ,ale..."zobrala som jej telefón.

,,Dobrý večer. Nechajte ju, chcem aby u nás prespala. Budete mať pokoj."prehovárala som ju.

,,Tak dobre. Ale nech nevystrája."

,,Dobre, ďakujem. Dovidenia."zrušila som hovor. 

,,Ako to robíš?" pozrela na mňa El.

,,Je to dar."žmurkla som na ňu. Vytiahla som postel a popostieľala som.

,,Už ideme spať?"

,,Nie. Šibenká ti? Nezaspím kým nevyprovokujem brata."

,,Ide sa na vec."pridala sa s úsmevom.

,,Dobre prekĺzneme do jeho izby a zoberieme zubnú pastu."

,,To je všetko? Čakala som vzrúšo."pozrela sa na mňa otrávene.

,,Thomas si čistí zuby každý večer. Čo povieš na Chilli omáčku a chalapeňos?"

,,To je niečo iné."vybrala sa z izby.

,,Ja zaklopem."povedala som a spravila to.

,,Ďalej!" Vstúpili sme dnu.

,,Počuj Thoma...."zasekla som sa. Dylan tu byť nemal!

,,Ahoj. Dlho sme sa nevideli."zakýval mi Dylan.

Ostala som zamrznutá. Áno viem, bola som tu aj poobede ale nevšimol si ma.

A teraz na mňa hovorí.

El do mňa štuchla. Nevedela som ako zareagovať. Buchla ma silnejšie do brucha. Predhla som sa a zaaukala.

,,To nemyslíš vážne?"

Dylan mi pribehol na pomoc. ,,Čo ťa bolí?"pýtal sa ma a ťahal ma do izby. Čo si slepý? Určite ma bude bolieť hlava!

,,Nechaj ma!"skríkla som a vyhodila ho von.

,,Otvor mi!"búchal na dvere.

Nenávidím ťa Dylan.