Mama a hlina.

3.8K 231 31
                                    

Buchot taniera mi dosvedčil, že Dylan ide jesť. NENAŽRANEC!

Vyžerie celú chladničku a mama sa potom sťažuje!

,,Ahojte!"usmiala sa na nás mama.

,,Ahoj, nejako skoro, nie?"zakývala som jej.

,,Áno, dali nám voľno. Teda mne."

,,Dobre. Chceš niečo jesť?"opýtala som sa jej.

,,Ach nie, jedla som ráno."

,,Dobre."prikývla som a venovala som sa telke.

,,Nechaj tu, prosím."poprosila ma mama. Pozrela som sa na telku. Kriminálka Anděl. Tento seriál ma nutí odísť. Mame som podala ovládač a vyšla vonku. Sadla som si dozadu na schody a pozorovala Londy. 

Obidvaja hrabali dieru za stromom. Asi v snahe niečo zahrabať.

Prešla som k nim. Tak to už diera nebola! To bol kaňon! No, otec sa poteší.

Poškrabkala som ich za ušami a sadla si na trávu.

Kam vlastne dávajú tu hlinu? Na to, že je tu taká diera nieje tu toľko hliny. Kým som sa zamýšľala, prisadol si ku mne Dylan. Pozrela som sa naň ho. Jeho pohľad prepaľoval zem. Už len čakám na lejzri z jeho oči.

Nebolo by to zlé. Zbraň proti učiteľom!

,,Prepáč."zamrmlal.,,Neviem čo som ti spravil, že si na mňa taká odporná. V nemocnici sme boli v pohode." 

,,Ty sa mi ospravedlňuješ a ani nevieš začo? Ty máš ale DRZOSŤ!"pokrútila som nad ním hlavou.

,,Máš menzes?"pozrel na mňa.

,,Ty retardovaný tuleň skrížený s postihnutým leňochodom vydávajúci zvuky ako slonica pri pôrode a s povahou našej matematikárky! Čo si to dovoľuješ?!"

,,Ako si mi povedala?"

,,Máš pravdu nemala by som urážať zvieratá."prikývla som.

Otvoril ústa, že mi niečo povie, ja som ho chcela prerušiť tak som tiež otvorila ústa. No, a Londy sa rozhodli, že nás umlčia. V okamihu sme mali ústa plné hliny.

,,Hej!"vypľula som hlinu.

Dylan spravil to isté a začal pľuť na všetky strany!

,,Ja vás zabijem!"skríkol a zahnal sa. Skočila som pred nich a schytala facku.

,,Mojich psov sa ani nedotkneš!"skríkla som naň ho.

,,Čo tu robíte?"mama sa ozvala od zadného vchodu.

,,Nestaraj sa a choď si pozerať kriminálku."odbila som ju.

,,Tak to so mnou hovoriť nebudeš!"mama vyzerala vystrašene.

Wou, ja som to povedala mame?

Čo to so mnou je?

,,Pani Sangster, ospravedlňte svoju dcéru za jej chovanie. Trochu som ju vytočil."zachraňoval ma Dylan.

,,Buď ticho! Ja si svoje problémy vyriešim sama!"okríkla som ho a odišla do domu.

Nenávidím ťa Dylan.



Fajn. Ďalšia časť. Som zvedavá čo sa mi ešte v tej hlave zrodí. XD

Nenávidím ťa Dylan :) ✔️Opowieści tętniące życiem. Odkryj je teraz