Nejako sa mi spať nechcelo. Nešla som teda do izby, ale ďalej.
Keď som tu aspoň si to tu obzriem. Nemala som chuť na ďalšie rozhovory a tak som kráčala mlčky.
Vošla som do dverí. V inkubátoroch (neviem ako sa to volá) ležali deti. Buď spali alebo hľadeli do blbá.
Ihneď som vycúvala vonku a do niekoho narazila.
,,Prepáčte."otočila som sa. Bol to môj brat.
,,Thomas? Čo ty tu robíš?"nechápala som ho. Načo prišiel?
,,Ja...ja prišiel som za tebou."habkal.
,,Chcem pravdu."oprela som sa o zárubňu.
,,Prečo si presvedčená, že klamem?"
,,Poznám ťa."našpúlila som pery.
,,Ak ti to poviem, povieš rodičom, že som bol pri tebe a potom vzadu na ihrisku?"
Prikývla som.
,,Ja, mám..."začal pomaly.
,,Čo máš?"naliehala som naň ho. Chcela som to strašne vedieť.
,,Ach...mám dieťa."povzdychol si.
,,ČO?"takmer som kričala.
,,Dozvedel som sa to nedávno."
,,Kedy?"
,,Asi tak mhm....pred 2 mesiacmi...?"poškrabal sa na hlave.,,Robil som si aj test otcovstva. Pozitívne." zatiahla som ho do svojej "izby".
,,Ty si idiot! Ak o tom nevieš! A ešte raz! Si IDIOT!"kričala som po ňom. ,,Keď sa to dozvedia rodičia, zabijú ťa!"
,,Nič sa nedozvedia!"
,,Raz sa to dozvedia!"
,,Viem, priznám sa im. Ale až na druhý rok. Dovtedy ticho!" Prikývla som.
Vrátili sme sa za jeho dcérou.
,,Volá sa Annabeth."podal mi svoju dcéru. Trochu sme pri nej boli a potom odišiel domov. Akoby som chcela ísť s ním...
Vrátila som sa do izby a moje myšlienky sa vracali späť k Dylanovi.
Nenávidím ťa Dylan
No... Nečakané čo? XD Asi sa neľúbi. Kto bude matka dieťaťa?
Porozmýšľajte nad tým.
VOUS LISEZ
Nenávidím ťa Dylan :) ✔️
Fanfiction〰️Najlepší kamoš môjho brata? No to je jasné, každý deň mu otváram dvere. Len tak pre zaujímavosť: kamarátia sa spolu už od mala...dokonca sa spolu kúpali, keď boli malí...ehm...a potom, že baby sú divné...Ale to nemáte odo mňa! Každopádne ...môj br...
