Ráno som zišla dole. A koho som našla v kuchyni? Samozrejme, máte pravdu! Bol to Dylan.
,,Bré ránko."usmial sa na mňa.
,,Mal by si oddychovať."založila som si ruky v bok.
,,Som v poriadku. Tak sadaj, jedz a nechaj ma. Už nechcem počuť ani slovko."
Buchla som ho do rebra. Zastukal a sadol si.
,,Budeš oddychovať."rozhodla som zaň ho.
,,Fajn."zaťal päste. Pomohla som mu do obývačky. Ľahol si na gauč a zapol si televízor. Prepol si na Geo National. Pretočila som očami a išla sa najesť. Zašla som za Dylanom a hodila mu zmrazenú zeleninu.
,,Na čo?"
,,Na rebrá."vyplazila som mu jazyk.
,,Vieš, ani mi to netreba a vieš prečo? Lebo som v poriadku."
,,Ak to budeš hovoriť čo raz častejšie a častejšie, tak ti to budem veriť menej a menej."Zatváril sa urazene a vyhrnul si tričko. Dal si to na rebrá a striasol sa.
,,To je studené."
,,Vytiahnuté z mrazničky, tak sa nečuduj." Ukázal mi prostredník.
Sadla som si do kresla a zobrala mu ovládač. Prepla som si na hudobné kanály. Celá ja :P
,,Prepni to naspäť!"
,,Nie! Ostáva tu!"
,,Chcem odísť! Mňa tu týrajú."
,,Netýram ťa. Tak mlč. Lebo keď začnem bude to omnoho horšie!"
YOU ARE READING
Nenávidím ťa Dylan :) ✔️
Fanfiction〰️Najlepší kamoš môjho brata? No to je jasné, každý deň mu otváram dvere. Len tak pre zaujímavosť: kamarátia sa spolu už od mala...dokonca sa spolu kúpali, keď boli malí...ehm...a potom, že baby sú divné...Ale to nemáte odo mňa! Každopádne ...môj br...