Nenávidím ťa Dylan :) ✔️

Dylan mi feľmo ďakuje.

Bolo niečo okolo druhej ráno. 

Thomas zaspal už dávnejšie, ale zdalo sa mi akoby zaspal asi tak pred tromi minútami. Pousmiala som sa a vošla do kuchyne. Zobrala som si pohár a naplnila ho čistou vodou. 

Dúfam, že to nikomu vadiť nebude. Vypila som vodu na ex (kto by nevedel ex znamená aj obsah pohára naraz bez nádychu). Umyla som za sebou pohár a vrátila sa k nim.

Dylan sa pomaly vyhrabával na nohy. Chytila som ho za ruku a vytiahla ho na nohy. 

,,Vďaka."zamrnčal a ruku mi nepustil. Vytrhla som si ju a sadla si k Thomasovi. Pohladkala som ho po tvári.

,,Lúčiš sa s ním?"opýtal sa ma šeptom Dylan.

,,Nie. Ale keď spí, je najkľudnejší. Ak sa mu nesnívajú zle sny."usmiala som sa.

,,Daj mi ruku."natiahol tú svoju.

,,Prečo?"nechápala som ho a ani sa mi nad tým nechcelo premýšľať.

,,Daj mi ruku. Ver mi."zopakoval.

,,Ale ja ti neverím od prvej chvíle."odpovedala som mu. No moje ruky si zaumienili, že ma nebudú počúvať a tak som dala Dylanovi ruku. 

Vytiahol ma na nohy a vyviedol von.

,,Čo tu?"spýtala som sa nepúšťajúc jeho ruku.

Usmial sa a pošepol: ,,Vďaka."

,,Začo?"

,,Že mi veríš. A za tu fajn chvíľu v nemocnici."posledne slová šepkal.

Vedela som, že ma na mysli, tu chvíľu kde sme sa tak trochu viac spriatelili.

,,V pohode."objala som ho.

,,Ja to myslím vážne. Feľmo ti ďakujem."

,,Feľmo?"

,,Mám svoj slovník."Prikývla som.

,,Mali by ma korunovať. Kvôli tomu, že som to nepovedal. Že som strašný bojazlivec."zastavil ma pred odchodom.

,,Prečo?"nechápala som ho.

,,Mali by ma korunovať na lúzera roku."s týmito slovami odišiel do vnútra.