Nenávidím ťa Dylan :) ✔️

Psychiater.

Po prezlečení a osušení (no mala som mokré vlasy ale čo už) som odišla dole do obývačky za El. Cestou som si všimla skučiaceho  Dylana sediaceho v Thomasovej izbe so zmrazenou zeleninou medzi nohami.

No čo som proste dobrá :) .

Moja zlosť ustupovala a prinášala škodoradosť. Pousmiala som sa a zdržala sa hodiť po ňom pálku. Sadla som si na gauč a pozorovala El ako sa prehrabuje v zbierke DVD-ečkách.

S víťazným pohľadom vybrala... Lokomotíva Tomáš. No, vraciala sa mi nenávisť.

,,Dúfam že to nepustíš..."prebodla som ju pohľadom.

,,My to doma nemáme a musím vedieť o čom melie môj 4 ročný bratranec."mykla plecami a pustila Lokomotívu Tomáš.

Moja nočná mora sa začala úvodnou pesničkou.

,,Sou dva a tři a ješte víc jezdí světem jako nic..."

Áno, a ešte raz áno, naozaj som pozerala rozprávku pre deti so svojou najlepšou kamarátkou. Tak po týmto asi pôjdem na psychiatriu...Už vidím scénar.

Psychiater: Takže, ako dlho ten Váš problém trvá?

Ja: Ha... všetko to začalo keď k nám prišla kamoška, pustila mi Lokomotíva Tomáš.

Psychiater: No, veď to nevadí je to len rozprávka pre deti.

Ja: Prenasleduje ma to v snoch... Každý večer za mnou príde s tým svojim výrazom a pýta sa či sa chcem hrať a potom...

Psychiater: Čo sa deje potom? Povedzte mi to môžete sa mi zveriť.

Ja: Začne spievať tu pesničku... Sou dva a tři a ješte víc jezdí světem jako nic...

Psychiater: Ale no ták pozrieme si rozprávku a pochopíte že je to krásna rozprávka...

,,Ségra!"zvrieskol na mňa Thomas a ja som vyskočila 3 metre.

,,Čo je Vaše veličenstvo?" otočila som sa s výrazom "Vaše želanie je mi rozkazom".

,,Vďaka tebe sa Dylan nemôže ani pohnúť!"skríkol na mňa.

,,Tak ho vyhoď von oknom a bude to, ďalej nech sa plazí." navrhla som.

,,Nie! Ostáva tu rodičom som dal vedieť a jeho rodičia o tom už vedia!" bol červený ako paradajka teda...červenejší ak sa to vôbec dá...čo je červenejšie než paradajka? Chilli paprička? Alebo?

Počkať!

On práve povedal...

Nie, nemyslím si to je to blbosť.

Alebo?

,,Nie! Neostáva tu!" postavila som sa a vrazila bratovi do izby.

,,Na to si mala myslieť pred tým než si ho kopla!" kričal Thomas skákajúc na posteli.

Pozrela som na Dylana. Stále tam sedel a držal si zeleninu medzi nohami. Najlepšie bolo, že sa už rozmrazila a voda bola na zemi a na jeho nohaviciach.

,,Kde bude spať?" odvrátila som od neho pohľad a usmiala sa na Thomasa.

,,To sa vymyslí." mávol rukou.

,,Veľa šťastia s vymýšľaním."pohodila som vlasmi a samoľúbo sa usmiala.

Odišla som z izby a pripravila sa na Lokomotívu Tomáša. Heeej! Tomáš! To je skoro ako Thomas!

Z toho vyplýva že môj brat je lokomotíva!

Spomenula som si na scénar...kde som to bola?

Ach, áno...

Ja: Tak dobre skúsime to.

O pár rokov neskôr:

Psychiater: Dobrý, chcel by som sa objednať na psychiatriu.

No, nejak tak by to bolo.

Zišla som dole a zastavila sa. Zase ta pieseň.

Rýchlosťou počítača som sa vytratila do svojej izby a nechala som El s Tomášom.

Hm... tak nakoniec pôjde ona na psychiatriu.  :)

Nenávidím ťa Dylan.