Rozbehla som sa po ulici. Bola celkom zima, ale to nie je podstatné. Odomkla som si dvere a vbehla do vnútra.
Zatvorila som ich a zase zamkla.
,,Hovoril som ti, že ma nemáš prepadávať v noci." zašepkal Dylan.
,,Ak mi dáš kľúč, tak to nie je prepadnutie."ukázala som mu kľúč.
Pretočil očami a vydýchol. ,,Prečo si tu? O takej ľudia už majú spať."
Odišla som do jeho izby a ľahla si na posteľ. Tá téma je PRÍŠERNÁ!
Rozplakala som sa.
,,Urazil som ťa nejako?"
,,Nie."
,,Tak prečo plačeš?"
,,Musíme to riešiť?"opýtala som sa.
,,Dá sa to riešiť aj inač."ľahol si ku mne a pritúlil si ma k sebe. Rozplakala som sa ešte viac. Nikdy som si nepredstavovala, že budem plakať TU!
,,Vďaka."pomaly som zaspávala.
Trošku kratšia časť. Ale omnoho lepšie než 4 VETY! Každopádne vďaka za vote a 31 miesto. Zatiaľ sa majte Božsky!
ESTÁS LEYENDO
Nenávidím ťa Dylan :) ✔️
Fanfic〰️Najlepší kamoš môjho brata? No to je jasné, každý deň mu otváram dvere. Len tak pre zaujímavosť: kamarátia sa spolu už od mala...dokonca sa spolu kúpali, keď boli malí...ehm...a potom, že baby sú divné...Ale to nemáte odo mňa! Každopádne ...môj br...
