Tajomstvo Nepriateľov

1.

„Dobré ráno." usmievala som sa keď som vošla do kuchyne. Konečne prišiel deň keď sme sa mali vrátiť do Rokfortu. Pre mňa osobne to bol začiatok 6 ročníka ako chrabromilskej princeznej, stíhačky a po odchode Jamesa aj kapitánka tímu.„Aj tebe zlatko, vidím že máš dobrú náladu." usmievala sa mama a podala mi kávu.„Aspoň niekto." dodala a pozrela na otca zamračeného do novín a Albusa ledva si držiac oči otvorené. Keby tam bol Teddy (ktorý je aj so svojou snúbenicou, mojou sesternicou Victorie, na návšteve rodiny tety Fleur vo Francúzsku) a James( ktorý sa presťahoval k strýkovi Charleiemu do Rumunska pracovať s drakmi) bola by väčšia sranda. Ale čo už. Albus je proste Albus. Môj o rok starší sukničkárski brat, ktorý aj so svojim najlepším kamarátom Scorpiusom Malfoyom už od 13 rokov zaberajú miesta slizolinskích princov. Navyše Al je triafač a Malfoy kapitán a stíhač. Namyslený bastardi.„Tak čo braček pripravený že v tvoj posledný rok ti chrabromil nakope riť?" neodpustila som si. Každý rok sa stavíme kto vyhrá metlobalový pohár, ten kto prehrá dostane krutý trest. Minulý rok som musela počas celej koncoročnej večere rozdávať študentom sušienky v havajskej sukni a kokosovej podprsenke. Rok pred tým sa musel Albus počas rovnakej večere 30 krát prebehnúť v srdiečkových trenkách okolo celej siene spievajúc rokfortskú hymnu. Už pri 15 kolečku sa v podstate skoro plazil a vyzeral že čo chvíľa dostane zástavu srdca.„Nenahováraj si. Celé dva mesiace som vymýšľal dokonalý trest sestrička a ver že po tomto už od hanby do siedmeho ročníka ani nenastúpiš." zaškeril sa a odpil si z kakaa. Ako malé decko.„Pokiaľ sa okamžite nepôjdete prichystať nestihnete ani len tento rok." pridal sa otec a tým naša každoročná súťaž musela počkať.

„Zabudni."„No tak Al dohodli sme sa." vybehla som rozčúlene.„Ale dnes ho chcem ja."„Ty podlý sviniar." neodpustila som si.„Potterová už z diaľky počuť tvoj jemný prenikavý hlások hodný pravej dámy." zhlboka som sa nadýchla a rozmýšľala či mu vrazím ľavačkou alebo radšej kabelkou.„Ako naivne som si myslela že ťa prešiel autobus." usmiala som sa "milo".„Ségra che na dnes plášť ale ty ideš za Miou a ja nebudem sedieť na izbe chcem si ísť..."„Ty zvrhlé hovedo Al." ozvalo sa skôr než to stihol dokončiť aj keď obaja sme si domysleli čo už len on chce.„Staraj sa o svoje knihy sesternička a dospelé veci nechaj na veľkých chlapcov." snažil sa ju odpálkovať ale proti našej Rose nemal šance nikto.„Jedinú dospelú vec ktorý si zatiaľ ty urobil je sformulovanie vety bez nadávky a sexuálnej narážky aj to jedine vďaka tomu že som prišla akurát v čas pretože som si išla odložiť knihu. Môžeš byť rád že existujú lebo v inakšom prípade by si bol stále len nepodarené decko čo sexuje s hlupaňami len preto lebo inak si svoju údajnú dospelosť preukázať nevie." vzpriamila sa hrdo a my sme len ostali s otvorenými ústami.„Dovolíš Scorpius." dodala a on sa jej s typickým úškrnom uhol z uličky.„Za toto ťa budem vždy obdivovať Rosie."„Nechaj si to keď budeš potrebovať opísať ďalšie úlohy." žmurkla a zmizla.„Má štýl." zaškeril sa Malfoy.„Seriem na to, nedostaneš plášť v noci budem preč maj sa." uzavrel to Al a pokračoval smerom kde sekundy pred ním išla Rose.„Chcela si mať divokú noc Potterová?"„Ani si nevieš predstaviť akú." podvihla som obočie a zašepkala mu do tváre. Nebol by to on keby sa neuškrnul. 

Po chvíli som našla kupé s mojou najlepšou kamarátkou (Mariah Snowová, muklorodená, býva v malom mestečku Wiltshire, za ktorým na kopci v lesoch stojí obrovské sídlo Malfoyovcov. Má ledva 160 centimetrov a dlhé kučeravé strapaté biele vlasy takmer také svetlé ako Scorpius a veľké tmavé modré oči ako oceán, ktoré v kombinácii z jej vlasmi naozaj vynikali) a najlepším kamarátom Dylanom Flintom (syn Marcusa Flinta, vysoký svalnatý tmavovlasý a fakt sexy chalan, keby chcel mal by každé dievča, keby nebol gay. Jeho mladší brat Lucas je slizolinský strážca). „Ahoj zlatíčko." usmial sa a hodil sa po mne Dylan. „Ahooojte!" usmiala som sa a vystískala som aj Mariah. „Musím vám toho toľko povedať spomínate si ako som vám písala o tom sexy bratrancovi mojej prekliatej susedy od vedľa? No tak neuveríte ale..." celú cestu som mala o zábavu postarané. Keď sa Mariah  pustí do rozprávania nie je šanca ju zastaviť aj keby sme sa obaja snažili sebe viac.

„Chýbala si mi." zašepkal keď sme skončili a len tak sme vedľa seba ležali v núdzovej miestnosti.„Ja? Alebo MIA?" zaškerila som sa a položila mu ruku na dokonalé brucho. Uchechtol sa. „Keď sa to tvoj brat dozvie zabije ma." mal pravdu. Zabil by nás oboch.„Nemyslíš že by sme mu to mali povedať?" zarazila som sa.„Zbláznil si sa?"„Ako dlho to už trvá? Rok sa prehovárame a stále nič. Lily už to nie je len o sexe. Milujem ťa." nevedela som čo povedať ani či sa mám vôbec pohnúť. „Ty to ale tak necítiš, však?" Opýtal sa len tak akoby ani nechcel počuť odpoveď. „Ja..." Zakoktala som sa lebo naozaj netušila čo chcem vlastne povedať. „Už by som mal ísť." Odvrátil zrak a zbieral si veci. Ani len som sa nepokúsila ho zastaviť. Dúfala som že sa aspoň obzrie alebo povie jediné slovo... márne.

„Stalo sa niečo?"„Nechaj ma Rose." odbila som neprítomne keď som sa ešte tej noci hodila na svoju posteľ.„Nečakala som že dnes ešte prídeš."„Ja som nečakala že budeš ešte hore." zavrčala som podráždene. „Uvedomujete si koľko je hodín, čušte!" ohriakla nás Mariah spod periny. Je to milé dievča ale pokiaľ niekto ruší jej spánok skôr ako po 8 hodinách zahráva sa s diablom. Väčšinou som sa vrátila až ráno a keď už boli iné okolnosti všetky baby spali, vrátane Rose. To že odrazu v nedeľu o pol 12 v noci sedí zarytá v knihe, čo nie je až také nezvyčajné, ale aj tak to neveštilo nič dobré.