Tajomstvo Nepriateľov

5.

„JE TU CHVÍĽA NA KTORÚ SME VSETCI ČAKALI! DNES HRA CHRABROMIL PROTI SLIZOLINU! A AKOBY UŽ NAŠI HRÁČI NEBOLI POD DOSTATOČNÝM TLAKOM MAME TU AJ VÝNIMOČNÝCH HOSTÍ KTORÝ SA PRIŠLI POKOCHAŤ TÝMTO  VZRUŠUJÚCIM A TVRDÝM ZÁPASOM!" pri pohľade na profesorskú tribúnu som chcela strčiť hlavu do piesku a už ju nevybrať. Zbadala som moju mamu a jej dvoch spoluhráčov. Asi som zabudla spomenúť že mama hrá ako triafačka za Londýnsky metlobalový tím a navyše je aj kapitánka! „Do riti...toto bude trapas." zašepkal Markus.„A TERAZ PRIVÍTAJME CHRABROMILČANOV! STRÁŽCA MARKUS FINNIGAN, TRIAFAČI ROSE WEASLEYOVÁ, IAN THOMAS A FRANK LONGBOTTOM, ODRAŽAČKY KAROLINE BELLOVÁ A LAVENDER PATILOVÁ A STÍHAČKA A ZÁROVEŇ KAPITÁNKA LILY POTTEROVÁ!!!" vleteli sme na ihrisko, všetci tlieskali a kričali. Zachytila som mamin pohľad. Podporujúco sa usmiala.„PRICHÁDZA SLIZOLIIIN!!! STRÁŽCA LUCAS FLINT, TRIAFAČI ALEXA GREENGRASSOVÁ, JAKE NOTT A ALBUS SEVERUS POTTER!" po predstavení môjho brata išli všetky tie naivné dievčatá vyletieť z kože.„ODRÁŽAČI GREGORY CRABBE A  DEREK ZABINY A KAPITÁN A STÍHAČ SCORPIUS MALFOY!!!" aké nečakané že nasledovalo presné to isté čo pri Alovi, no Scorpius sa nepredvádzal ako môj brat len im zakýval a potom svoj dokonalý úsmev venoval mne.„PROFESORKA WOODOVÁ KRÁČA NA IHRISKO ABY DNEŠNÝ ZÁPAS OTVORILA!" napätie sa čoraz viac stúpalo nech sa každý snažil sebe viac nervozitu nedokázal zakryť nikto. Ozvala sa píšťalka a nastal chaos. Vedela som že nemôžeme stratiť ani sekundu nepozornosťou.„K PREHADZOVAČKE SA DOSTAVA AL NAHRÁVA... ANO PANI RIADITEĽKA UŽ BUDEM MENOVAŤ PRIEZVISKAMI." musela som sa zasmiať nie je zápas pri ktorom by Mcgonagallová za niečo nezhučala Jordena. „NOTT VRACIA PRIHRÁVKU POTTEROVI NO ON NIE JE VOĽNÝ LEN TAK TAK JU POSUVA GREENGRASSOVEJ Ó NIE ZABLOKOVALA JU WEASLEYOVÁ! ROSE IDE SAMA CEZ PRAVÉ KRÍDLO NAHRÁVA THOMASOVI ON JEJ JU VRACIA A...ÓÓÓ ALE NIE CRABBEOV PRESNÝ ODRAZ VYBIL ROSE WEASLEYOVEJ PREHADZOVAČKU KU KTOREJ SA OPÄŤ DOSTÁVA SLIZOLIN!" Po 20. minútach sme konečne skórovali no chvíľu na to aj slizolinčania. Prešla skoro hodina a stav bol 70:60 pre slizolin. Lietala som sem a tam no stále nie a nie zazrieť zlatú strelu. „LILY!" zakričal Derek a ja som sa o chlp vyhla rútiacej sa dorážačke. „V poriadku?"opýtal sa starostlivo. Vďačne som prikývla.„Zabiny! Rob čo máš ber ľavé krídlo! Alexa nadleť Alovi spoza Rose ale až tesne pred druhou tribúnou!" Scorpius bol skvelý kapitán vďaka tomuto získali ďalší gól. „Je mi ľúto Lily nenechám ťa vyhrať!" preletel okolo a už letel dopredu blokovať Iana aby Alexa zase skórovala. „Vymeňte sa! Rose choď stred, odrážačky kašlite na to čo robíte zablokujte Malfoya!" zavelila som naštvane. Ja mu ukážem čoho je schopná Potterová. Zmenila som celkové postavenie čo nám vyslúžilo 20 bodov. Dobehli sme slizolin.„Al, Alex zoberte to osmičkou ja blok...Derek ber to za mňa priprav sa ak netrafí pôjdeš na horný útok!" keď Scorpius náhle zmenil svoje plány napadla ma jediná vec prečo to urobil. On vie čo robí má naplánované ďalšie dva útoky dopredu nemenil by to iba ak...Okamžite som letela jeho smerom. Len na okamih som zazrela zlatú strelu, leteli sme tak rýchlo že sme si len mohli myslieť ktorým smerom asi letí. Bolo to o intuícii. Zbytočne by som naťahovala ruku strela bola príliš ďaleko. Tesne pred nárazom do tribúny strela zmenila trasu hore. Nemala som čas obzerať sa ako vysoko sme ale podľa tlaku v hlave a ušiach to bolo vyše 50 metrov. Keď pridala a zrazu zastavila priamo pár metrov nad nami obaja sme si uvedomili čo bude nasledovať:„Kurva!" vyslovili sme naraz strela prefrčala okolo  našich hláv a rútila sa dole. Prudko sme strhli metly a vrhli sa za ňou. Cez slzy ktoré spôsoboval vietor som videla len ako letím cez oblaky a trávnik sa zdal byť  stále kilometre ďaleko. Z posledných síl som ešte držala metlu stačil by kúsok a ten tlak by spôsobil že by som ju neudržala. Keď sme sa konečne dostali na úroveň že sme videli ihrisko dostala som krč v bruchu a zamotala sa mi hlava. Než som si to uvedomila prišlo mi zle a už som sa viac nedokázala v tej rýchlosti viac udržať. Konečne som predbehla Scorpiusa ale nie zrovna tak ako som chcela. Netuším kde odletela moja metla ale ja som padala dole z vyše 20 metrov. Po mojej ľavej strane asi len meter odo mňa som zazrela strelu. Počula som zhrozený výkrik a aj napriek môjmu slabému vnímaniu vedela som že patril mojej mame.„LILY!" zakričal Scorpius keď som preletela popri ňom, okamžite pridal a natiahol ruku. Nechápala som čo to robí bol tak blízko k víťazstvu keby som dokázala kričať okamžite do odohnám nech chytí tú strelu. Bola som sotva pár metrov nad zemou keď so mnou šklblo. Tvrdo sme narazili na trávnik a váľali sme sa ešte niekoľko metrov jeden cez druhého. Keď sme konečne zastavili pristála som na Scorpiusoovi. V očiach mal obavy ale čiastočnú úľavu.„Si v poriadku?" dostal zo seba vyľakane a položil mi ruku na tvár.„A...Áno." vykoktala som. Obaja sme ťažko dýchali. Všetko sa to stalo tak rýchlo.„Lily!" otočila som sa za hlasom a rýchlo som sa zvalila so Scorpiusa vedľa neho.„Si v poriadku zlatko?" mama sa ku mne vrhla a silno ma objala. Hneď za ňou pribehla Mcgonagallová, Slughorn, Woodová a maminí kolegovia.„Čo sa stalo!?" Albus odhodil metlu a hodil sa ku nám.„Brácho si v pohode?" vypytoval sa Scorpiusa a podával mu ruku aby sa postavil.„Aj mne je fajn vďaka za opýtanie." neodpustila som si podráždene.„Pozrite!" zvolal Zabiny a ukázal na Scorpiusovu ruku v ktorej niečo držal. Bol v takom šoku že si ani neuvedomil že niečo má.„SCORPIUS MALFOY CHYTIL ZLATÚ STRELU! VYHRAL SLIZOLIN!" ozvalo sa ihriskom a všetci slizolinčania sa išli zblázniť.„Ako si to do pekla urobil?" nechápala Rose.„Ja neviem." priznal Scorpius.„Gratulujem Malfoy." podala som mu ruku.„Hej chlapče. To čo si dnes predviedol bolo slušné. Ako kapitán aj ako stíhač a..."„A predovšetkým ďakujem čo si urobil pre moju dcéru." prerušila svojho spoluhráča mama.„To nestojí za reč." usmial sa.„Pán Malfoy za váš čin udeľujem slizolinu 10 bodov." pridala sa Mcgonagallová.„Uhnite mi z cesty!" ozvalo sa a niektorý až nadskočili.„Pani Potterová rada vás opäť vidím." vykríkla nadšene Mariah a tesne za ňou bežal Dylan. „Mariah, podobne drahá." povedala zaskočene mama. Už s ňou mala tú česť keď k nám raz prišla na týždeň cez leto. Naši vedia že je trochu šialená ale ona vždy príde s niečim novým ako prekvapiť a moje slová tým potvrdiť. „Prestaňte tu riešiť hlúposti a okamžite ustúpte musia ísť do nemocničného krídla uvedomujete si akou rýchlosťou padali a narazili?" mávala okolo seba rukami madam Pomfreyová a skôr než sa stihla na mňa otočil stratila som vedomie.