Tajomstvo Nepriateľov

12.

„Idem otvoriť." ponúkol sa Al keď niekto zazvonil. „Nie je neskoro na návštevy?" opýtala som, hodiny ukazovali takmer 11 večer. „Kto to bol?" vyzvedala som keď sa Al pomaly vrátil do obývačky s kamenným výrazom. Odstúpil od dverí a ja som zbadala nášho hosťa. „Dobrý večer slečna Potterová." celá som zmeravela a srdce mi prudko bilo. „Do - Do - Dobrý večer...pán Malfoy." vykoktala som sa, nevedia čo si mám myslieť. „Ospravedlňujem sa že vyrušujem takto neskoro ale potrebujem s vami hovoriť." chápavo som prikyvovala. „Prosím, sadnite si." ozval sa Al a ukázal na gauč oproti mne. „Dáte si niečo? Kávu, čaj, tekvicový džús?" opýtal sa neisto. „Ak by bolo možné niečo tvrdšie, vďaka." povedal a vrátil sa pohľadom ku mne. Jeho oči ma prebodávali tak ako keď som prvý krát stretla Scorpiusa. Ľadové a bez akéhokoľvek pocitu, nedalo sa v nich rozoznať nič. Spomínam si ako ma to vtedy vydesilo. Teraz som vedela že je to len maska, ktorú Scorpius dokonale zdedil po svojom otcovi. „Na začiatok sa chcem ospravedlniť za ten výstup u nás doma. Nemal som vás vyhodiť v takom čase." „Pane, úprimne sa vám za tých okolností celkom čudujem že ste to neurobili ihneď." priznala som. „Myslím že my by sme sa mali ospravedlniť že sme sa vám vkradli do domu." vrátil sa Al s dvomi pohármi a fľašou whisky. „Jedna fľaška bude to posledné čo bude našich trápiť keď sa o tomto dozvedia." bránil sa pred mojím vyčítavým pohľadom. „Zúfalé situácie si žiadajú zúfale činy." povedal pán Malfoy a pripil si s Alom. „Ale to čo sa stalo nie je podstatné. V skutočnosti vám obdivujem čo ste urobili. Bolo to buď príliš odvážne a šľachetné...alebo hlúpe." „Podľa mňa oboje." pousmiala som sa po dlhej dobe aj keď iba na zlomok sekundy. „Predpokladám že sa necítiš najlepšie." zvážnel pán Malfoy. Nechápala som odkiaľ to môže vedieť. „Som liečiteľ. Po tom incidente čo sa stal nečudoval by som keby si ledva stála na nohách." sklopila som zrak, vedela som kam to smeruje. „Slečna Potterová musím..." „Hovorte mi Lily." už len to oslovenie mi bolo proti srsti. Celé to bolo nepríjemné a nie ešte aj toto. „Keď ste odišli ja a Scorpius sme sa pohádali a povedal mi veci o ktorých som nemal najmenšie tušenie. Nechcem aby si sa stresovala a bola pod tlakom to neprospeje ani tebe ani tvojmu bábätku. Prosím povedz mi pravdu. Ako je to naozaj medzi tebou a mojím synom?" tak nejak podvedome som aj tušila že sa opýta presne toto. Rozmýšľala som nad tým od chvíle ako som zistila že som tehotná. Po tom večeri ako Teddy a Victoire oznámili šťastnú novinu že budú rodičia a všetky slová ktoré ten večer členovia mojej rodiny povedali, našla som odpoveď. „Milujem ho, milujem vášho syna a ľutujem že som si to neuvedomovala keď mi povedal že on miluje mňa." sprosté hormóny, zanadávala som si v duchu.Pred očami sa mi lesklo a to znamenalo zas len jedno. Budem plakať. „Al choď do môjho auta." požiadal, alebo skôr prikázal pán Malfoy Albusovi. Keď sa brat chcel evidentne opýtať prečo dodal: „Keď otvoríš dvere spolujazdca pochopíš." „Ehm, dobre." súhlasil neisto Al a zmizol v chodbe. „Všetko bude v poriadku Lily, neboj sa." ostala som milo prekvapená z tónu jeho hlasu. Bol jemný, chápavý a súcitný no aj cez to rozhodný a presvedčivý. Ubezpečujúci. Toto bolo to čo skrýval, jeho oči boli plné všetkého dobrého tak ako Scorpiusove. Na malú chvíľu som mala pocit šťastia že naozaj je všetko tak ako hovorí. Do izby vbehol Scorpius. Než som sa spamätala prisadol si ku mne a pevne ma objal. Cítila som jeho vôňu. To teplo, ktoré som tak veľmi potrebovala. „Lily, prepáč, je mi to tak ľúto. Sľubujem že urobím čokoľvek aby som to napravil. Zbavím ťa toho." vinil sa za všetko, cítila som sa opäť príšerne. To dieťa bolo naším prekliatím ale nebola to jeho vina.„Nemôžeš za to. Urobili sme to spolu a spolu sa toho musíme zbaviť. Bola to chyba ale hlavne teraz musíme konať spoločne." položila som mu ruku na tvár a oprela si čelo o jeho. Jemne ma pobozkal a mne vyšla slza. Nebola som si celkom istá či smútku alebo šťastia že ho mám zase pri sebe. „Vyserte sa na nás." na moment som zabudla že nie sme sami, až hlas Scorpovho otca ma vrátil do reality. Zdalo sa že nás oboch. „Prestaňte sa obviňovať, neurobili ste nič zlé. Serte na to že ste Malfoy a Potterová zabudnite kto sú vaši rodičia aj to že nemáte ani dokončenú školu že nemáte vlastne nič vyserte sa teraz na to!...A potom sa sami seba opýtajte či ľutujete že sa to stalo, či naozaj to dieťa tak veľmi nechcete." „Otec." „Nie Scorpius. Neveril by som že to niekedy poviem ale teraz hneď urob presne to čo je podľa teba správne. Rob čo cítiš." ťažko povedať kto bol zmätený. Jedno bolo ale jasné. Scorpius a pán Malfoy si boli bližší ako nikdy predtým. „Lily." zašepkal Scorpius neisto. Keď som na neho spýtavo pozrela a naše pohľady sa spojili videla som ako sa v nich zablyslo. Tak málo stačilo aby urobil najväčšie rozhodnutie v živote. Z prsta si stiahol prsteň Malfoyovcov. Kľakol si ku mne, chytil ma za ruky a opýtal sa vetu na ktorú nikdy nezabudnem: „Vezmeš si ma?" nedokázala som sa ani nadýchnuť. Zízala som na neho ako na blázna ale ešte ako väčší blázon som sa cítila ja keď som mu odpovedala. „Áno."